Kvety pre sviatočné chvíle

VIANOČNÁ RUŽA

Prvou vianočnou rastlinou, s ktorou sa bežne stretávajú záhradkári, je vianočná či snehová ruža, viac známa pod názvom čemerica čierna - Helleborus niger. Pochádza zo severných a južných častí vápencových Álp, Apenín a severozápadnej časti Balkánskeho polostrova, kde sa najhojnejšie vyskytuje v horských listnatých lesoch. Čiernou sa nazýva pre svoj čierny koreň, ktorý v minulosti patril k vyhľadávaným liekom. Jej kvety sú však čisto biele, len v čase dokvitania získavajú ružovkastý nádych. Čemerica čierna je 15 až 25 cm vysoká stálozelená rastlina s tmavozelenými kožovitými listami, zloženými zo 7 až 9 kopijovitých listov. Kvety sa za priaznivého počasia objavujú už od decembra až do marca, sú veľké 8 až 11 cm. Z odorôd stojí za zmienku najmä Praecox, s kvetmi čisto bielymi, prechádzajúcimi v čase dokvitania do ružovej farby. Rozkvitá vonku, bez prirýchlenia už v novembri, a taktiež Van Keesen, s veľkými snehovo bielymi kvetmi, ktoré zdobia záhradky v novembri a decembri. Obidve odrody možno ľahko prirýchliť na Vianoce i Nový rok. Vynikajúco sa uplatňujú aj ako črepníkové či rezané kvety pri zdobení sviatočného stola. Čemericu vysádzame na vzdialenosť 40 cm do kyprej humóznej zeminy s obsahom vápnika, dostatočne zásobovanej vlahou. Rastliny najlepšie prospievajú na ľahko zatienených stanovištiach. Dobre sa taktiež uplatňujú vo voľných trvalkových skupinách ako súčasť predjarnej kveteny.

VIANOČNÁ HVIEZDA

K tradičným izbovým vianočným kvetinám patrí pozoruhodná a v posledných rokoch veľmi obľúbená vianočná hviezda Eupohorbia pulcherrima. Pochádza zo Strednej Ameriky, najmä z Mexika a tiež z Madagaskaru, z prostredia, kde sa striedajú obdobia sucha s vysokými teplotami s obdobiami bohatými na dažďové zrážky. V prírode tento druh rastie najmä na vlhkých a tienistých miestach. Vianočná hviezda má široké listy a stopky ukončené plochou, 15 až 30 cm širokou hviezdicou, zloženou zo šarlátovo červených "kvetov". Zaujímavé je, že to, čo sa nám zdá najviac nápadné, nie sú kvety, ale nádherne sfarbené listene a až uprostred nich nájdeme drobné, celkom nenápadné žltkasté kvietky. V bytoch vianočnej hviezde najlepšie vyhovuje teplejšie prostredie medzi 20-24 °C, najmä v čase, keď sa tejto rastline vyfarbujú listene a vianočná hviezda rozkvitá. Poinsettiu, ako tiež vianočnú hviezdu nazývame, s pekne vyfarbenými listami prenesieme do chladnejšej miestnosti s teplotou okolo 15 °C, kde oveľa dlhšie dokvitá a zdobí prostredie svojou farebnou nádherou. Po odkvitnutí, obyčajne v marci, rastlinu zostriháme vo výške 15-20 cm nad zemou, držíme ju v chladnejšom prostredí a takmer nezalievame. Až na začiatku nového rastu, to znamená asi od mája, ju presadíme do ľahkej záhradnej zeminy s dostatočným obsahom humusu. Dôležité je, aby sme na presadenie nepoužili príliš veľký kvetináč, v ktorom by sa vianočnej hviezde veľmi nedarilo. Po presadení opäť začneme so zálievkou a od júna aj s prihnojovaním raz týždenne plným hnojivom. Až do jesene môže byť vianočná hviezda umiestnená na ľahko zatienenom stanovisku. V septembri však musíme rastlinu presťahovať do bytu na svetlejšie miesto, inak by sme sa nikdy nedočkali intenzívneho vyfarbenia listeňov.

VIANOČNÝ KAKTUS

Vianočný kaktus - Zygocactus truncatus je ďalšou obľúbenou, v zimnom období bohato kvitnúcou izbovou rastlinou. Pochádza z tropických pralesov Brazílie a sympatie si získala pre svoje nenáročné pestovanie a množstvo krásnych kvetov v zimnom období. V čase kvitnutia si vyžaduje bohatú zálievku a teplejšie prostredie s teplotou 18 až 20 °C. V nasledujúcom období vegetačného pokoja je potrebné zálievku výrazne obmedziť. Vianočný kaktus sa v tomto čase uspokojí s teplotou asi 15 °C. Neprestávame však s denným rosením vlažnou vodou. Akonáhle sa po období letného pokoja objavia prvé puky, začneme opäť so zvyšovaním zálievky, rastlinu často rosíme a udržiavme rovnomernú teplotu. Cez Vianoce, keď obyčajne vianočný kaktus kvitne, rastlinu mierne zalievame, denne ju rosíme a až po odkvitnutí zálievku obmedzíme. Keď sa na jar oteplí a zvýši sa intenzita slnečného svetla, začneme opäť s normálnou zálievkou a rastlina čoskoro získa svoj vzhľad. Od chvíle, keď vianočný kaktus začne pučať, je pomerne citlivý nielen na prenášanie z miestnosti do miestnosti, ale aj na otáčanie na mieste. Presádzame ho raz za dva až tri roky, najlepšie na jar po odkvitnutí, do dobre priepustnej, mierne kyslej zeminy zloženej z listovky, dymovky, riečneho piesku a drvenej tehly.