Kvety jesene

Chryzantéma, latinsky Chrysanthemum, je veľmi obľúbená kvetina. O jej popularitu sa pravdepodobne zaslúžili mnísi rádu sv. Beneditka tým, že zaviedli sviatok zosnulých - Dušičky. Na uctievanie pamiatky blízkych prinášajú pozostalí na hroby kvety, a pretože na jeseň sú najdostupnejšie práve chryzantémy, rozšírilo sa ich pestovanie po celom svete. Bohužiaľ, sa tak medzi mnohými ľuďmi stali iba kvetom vhodným na cintorín.

Chryzantémy pochádzajú z Ďalekého Východu a v Japonsku i Číne sa uctievali ako posvätné. K nám sa dostali na prelome 19. a 20. storočia. Vynikajú kvetmi rôznych farieb a tvarov, sú plastické, niektoré kvitnú veľmi skoro, kvitnú celé leto, ďalšie vydržia do neskorých mrazov. A sú odrody, ktoré sa dajú ľahko rýchliť. Vďaka šľachtiteľom existuje toľko kultivarov, že sa niekedy ani nezistí, že ide o chryzantémy.

 

Ich pestovanie je pomerne ľahké. Vyžadujú si pieskovú, výživnú, vlhkú pôdu, slnko a pred severnými vetrami chránené miesto. Dobre však rastú aj na miestach slnečných len polovicu dňa. Najlepšie sa im darí v oblastiach s dlhou a teplou jeseňou.

Neznášajú pôdy čerstvo pohnojené maštaľným hnojom a mokré stanoviská. Vytrvalé druhy hnojíme pred príchodom mrazov a skoro na jar vyzretým kompostom. V čase vegetačného pokoja (v zime) neznášajú premokrenie, aj preto ich radšej pred zimou prikrývame vrstvou lístia, sena, slamy a pod. Prikrývku musíme na rastlinách ponechať až do konca apríla, inak by výhonky mohli spáliť neskoré jarné mrazy. Uschnuté stopky odstránime najskôr po jarnom odkrytí rastlín. Aby vytrvalé chryzantémy neživorili a nasadzovali stále nové kvety, presadíme ich vždy po troch rokoch na iné stanovisko. Ak rastliny s dobre vyvinutými pukmi vyberieme zo zeme a zasadíme aj s koreňovým balom do kvetináča, tak na svetlom, primerane teplom mieste a pri miernej zálievke postupne kvitnú do Vianoc i dlhšie. Po odstránení korunných plátkov a usušení možno stopky so stredovou časťou kvetu použiť do suchých kytíc. Odkvitnuté rastliny zrežeme, umiestnime na chladnom mieste a od druhej polovice mája do júna ich opäť vysadíme na stanovisko. Tvar jednotlivých rastlín, veľkosť a počet kvetov ovplyvníme zaštipovaním. Ak chceme mať veľké kvety, vyštipujeme pravidelne bočné výhonky i puky. Kvitnutie môžeme urýchliť tak, že rastlinám ponecháme svetlo len asi osem hodín denne a na zvyšok dňa ich zatemníme čiernou textíliou. Zatemňovanie ukončíme, akonáhle sa začnú puky vyfarbovať. Predĺženie kvitnutia docielime umiestnením rastlín v prostredí s teplotami asi 8 až 10 stupňov. Nakvitnutým rastlinám s vyfarbenými pukmi neprekáža mráz až do mínus 4 stupňov. V čase kvitnutia rastliny bohato zalievame, nikdy však cez kvety a listy. Semená chryzantém vysievame (podľa druhu) do kvetináčov od mája do septembra a len ľahko ich zatlačíme do vlhkého výsevného substrátu. Ak chcete, aby vyklíčilo čo najviac semien, nevysievajte ich hlbšie než 0,5 cm pod povrch pôdy. Pôdu pred výsevom sterilizujte preparením a udržiavajte ju počas klíčenia vlhkú - nie mokrú. Semená klíčia pri teplote 15 až 20 stupňov nerovnomerne, približne 21 až 35 dní. Vzrastlé sadenice vysádzame na vhodné stanoviská. Spon pestovania volíme asi 30 x 40 cm.