Kvalita sa volá Tokaj.

Tokajská oblasť siaha od Slovenska až po Maďarsko, pre tento kvalitný mok sú tu rovnaké klimatické podmienky. Vôňa a chuť po slivkovom lekvári, vlašských orechoch, chlebe, karameli, jablkách či čokoláde, to všetko cítite v tomto lahodnom víne.

Najväčším výrobcom tokajského vína však stále zostáva Maďarsko. Prvá zmienka o týchto vínach je z roku 1665. Jedine vína z maďarskej obce Tokaj sa označujú ako Tokaj, ostatné sú Tokaji, teda tokajské vína. V zahraničí sa udávajú ako Tokajy.

Kvalitné tokajské víno závisí od množstva cibéb a tie najkvalitnejšie sa udávajú v putniach. A to od trojputňových až po šesťputňové. Putňa je v skutočnosti drevená nádoba, s obsahom zhruba 25 kg sušených hrozienok. Nie sú to priamo sušené hrozienka, ale vysušené hroznové bobule - cibéby, ktoré sa zmenili vplyvom huby - sivej plesne, ktorá na nich pôsobí a dodáva im charakteristickú chuť a vôňu. Táto pleseň sa však nevytvorí každý rok, no najblahodárnejšie na ňu pôsobí prostredie pri riekach Tise a Bodrog. Ak sa vytvorí viac ako 50% cibéb na hrozne, zbierajú sa ručne. Čím viac putní, tým je víno sladšie, staršie a kvalitnejšie. Teda koľkoputňové víno chceme, toľko putní zalejeme jedným sudom suchého vína či muštu. Jeden sud má okolo 140 l.

Tokajské víno môžeme rozdeliť do troch skupín. Odrodové - vyrobené z odrôd Furmint, Lipovina, Muškát žltý. Samorodé vína - delia sa podľa obsahu cukru na suché a sladké. Hrozno sa zbiera spolu s cibébami. Tokajský výber - cibéby sa vlastnoručne vyberajú zo strapcov a miešajú s vínom, aby vznikli putňové vína. Doba zrenia putňového vína je minimálne 3 až 8 rokov, u 6 putňových 10 až 15. Tieto vína zrejú vo voňavých drevených súdkoch v sofistikovaných podzemných tuneloch, kde sa teplota pohybuje okolo 10°C a vlhkosť je tam až 78 - 98%. Na stenách tunelov je huba, ktorá sa podobá kvasniciam. To všetko dotvára unikátnu chuť tohto vína.

Agáta Galisová