Kúzelník cesnak

Dodával silu rímskym légiám, gréckym pretekárom a nezanedbateľné boli vraj aj jeho účinky ako sexuálneho dráždidla…
Po veľa generácií sa Američania pozerali na cesnak ako na niečo zapáchajúce, čo jedia len prisťahovalci zo Starého sveta.
"Počas mojej mladosti," vyjadril sa cesnakový labužník Wawerley Root, "bol zápach cesnaku synonymom manuálnej práce. Nikomu, komu sa podarilo vyštudovať strednú školu, by nezišlo na um jesť ho…"
Cesnak - domáca medicína, mocná kúzelníčka v kuchyni - rastie už päťtisíc rokov. Je uložený  v zlatej hrobke faraóna Tutanchamóna, dávali ho robotníkom, ktorí stavali Cheopsovu pyramídu, a keď ho nedostali, štrajkovali…

Dnes by sa však žiadna gazdiná  s kulinárskymi ambíciami bez cesnaku nezaobišla. Jeho spotreba v Spojených štátoch, ako uvádza Claire Sterlingová v časopise Readers Digest, sa v posledných desiatich rokoch zvýšila desaťnásobne a v Kalifornii vznikol kvitnúci agropriemysel, ktorý plní regály veľkoobchodov pripraveným, dehydrovaným a instantným granulovaným cesnakom, cesnakovými vločkami so soľou či jednoducho - cesnakom. Napriek tomu však kvôli rastúcemu dopytu musia do Spojených štátov cesnak dovážať - z Mexika, Peru, Španielska, Argentíny a Chile.
K prvému zaznamenanému prípadu cesnakovej narkománie došlo približne pred 4500 rokmi, keď si ho istý babylonský kráľ objednal pre svoj stôl vo veľkom množstve. Odvtedy si cesnak získal nad ľuďmi osobitnú moc. Okrem toho, že ním ochucovali jedlo, natierali si ním svoje telá, dávali ho do hrobov svojim mŕtvym, nosili ho zavesený okolo krku, vešali ho doma a dokonca sa k nemu modlili.
Starí Gréci zanechávali v obyčajných hroboch obielený hlinený model cesnaku a šesť hlavičiek skutočného cesnaku uložili Egypťania do zlatej hrobky faraóna Tutanchamóna. Boli presvedčení, že okrem kulinárskych predností cesnak obsahuje i tajomstvo fyzickej sily: Faraón Cheops zaplatil 1600 talentov striebra na cesnak pre robotníkov, ktorí stavali Veľkú pyramídu a ktorí vraj štrajkovali, keď sa zásoby cesnaku minuli.
 Z botanického hľadiska nie je cesnak nič zvláštne. Jediný strúčik zasadený na slnečnom mieste a dostatočne zalievaný iste vzíde prakticky v  akejkoľvek oblasti s miernym podnebím. Ani na pohľad nie je ktovieako krásny, sukovitá gulička len o málo väčšia ako ružičková kapusta, zložená zo 6 až 134 tesne priliehajúcich bielych strúčikov, tvarom trošku podobných deformovanej mandli a obalených načervenalou papierovitou šupkou.
Napriek tomu však od chvíle, keď si človek po prvý raz privoňal, alebo po prvý raz ochutnal túto neuveriteľnú líniu (patrí do triedy Liliaceae), začala táto štipľavá, sírovitá rastlina byť označovaná za niečo zvláštne. Okrem toho, že pomáhala pri stavbe pyramíd, ju vo veľkom množstve podávali aj vojakom starého Ríma, aby im dodávala silu vo vojne, gréckym atlétom na povzbudenie pri pretekoch a sýrskym poľnohospodárskym robotníkom - v minulosti i dnes - počas žatvy. Oddávna cesnak uctievali ako sexuálne dráždidlo - napriek tomu zostáva nezodpovedaná  otázka, ako mohla vášeň prehlušiť zradný dych milenca, ktorému stačilo zhltnúť zopár kvapiek cesnakového oleja, aby zapáchal doďaleka.
O samotnom zápachu cesnaku sa hovorievalo, že pre naše zdravie dokáže urobiť ozajstné divy. Žiadna iná rastlina sa tak dlho nepoužívala ako liek na toľko ľudských neduhov. Veľký rímsky učenec Plinius ponúkal šesťdesiat jeden cesnakových liekov proti rozličným chorobám a nemociam, medzi ktoré patrilo napríklad uštipnutie hadom, hemoroidy, vredy, astma.
Indickí lekári v piatom storočí odporúčali cesnak na zlepšenie hlasu a intelektu, stredovekí Peržania na povzbudenie krvného obehu. Kedykoľvek a kdekoľvek sa objavila cholera, hľadali ľudia spásu v hlavičkách cesnaku.
Napriek tomu, že cesnak nemožno nijako porovnávať s bežne používanými liečivami (v porovnaní s penicilínom je jeho schopnosť hubiť choroboplodné zárodky asi stonásobne menšia), zdá sa, že by sa mohol uplatniť medzi pesticídmi.
Syntetický cesnakový olej, ktorý vyrobil indický entomológ Šankar Ármónkar, zabíja larvy piatich druhov moskytov - vrátane prenášačov encefalitídy, žltnej zimne a malárie. A tento cesnakový olej dokázal obdivuhodné schopnosti pri hubení ďalšieho hmyzu, okrem iného aj múch.
 Aj keď nemožno ubližovať rozličným módnym formám sušeného, vločkového alebo práškového cesnaku, treba uznať, že nič sa nevyrovná staromódnemu "pravému" tovaru. Cesnak má najmä vo vidieckych gastronómiách množstvo možnosti použitia. Kto dlhší čas podlieha jednoduchým vidieckym jedlám, pravdepodobne skončí ako nena- praviteľný milovník cesnaku. Na rozdiel od bežne rozšíreného názoru nie sú napríklad známe talianske jedlá cesnakom presýtené. Jediný strúčik môže byť všetko, čo mama dá do svojej omáčky na špagety, a len o trošku viac do pečenej bravčoviny či jahňaciny.
Ani Francúzi zďaleka nehýria cesnakom toľko, ako sa mnohí ľudia domnievajú. Púhy náznak jeho chuti, sotva postrehnuteľný, stačí na to, aby zdôraznil lahodnosť francúzskych šalátov a vynikajúcich omáčok. Francúzi ale držia rekord aj v niektorých jedlách s najvyšším obsahom cesnaku. Patrí medzi ne klasická cesnaková polievka a smažené kura pripravené s desiatimi strúčikmi cesnaku.
Upokojiť sa môžu tí, ktorí sa cesnaku vyhýbajú pri pomyslení na cesnakový pach. Dych však nikoho neprezradí, ak bude jesť cesnak tepelne upravený, napr. aj v kurati pripravovanom s desiatimi strúčikmi. Len vtedy, keď je rozdrvený v surovom stave, sa vytvárajú zložky, z ktorých sa uvoľňuje onen ostrý štipľavý zápach.
A tým, ktorí už cesnaku celkom podľahli a nedokážu šalátom s cesnakom odolať, svitla nová nádej v Japonsku, kde vypestovali nezapáchajúcu odrodu cesnaku. Možno, že tejto magickej rastline pomôže dosiahnuť najväčšiu triumf v jej päťtisícročnej histórii - alebo bez svojej typickej vône naopak prestane byť takým žiadaným doplnkom pri príprave lákavých pokrmov?

Viera Stránska