Kúp si, kúp! Alah ťa bude milovať!

Beduíni na ťavách, osamelé oázy, všadeprítomná voňa jazmínu, nekonečné pláže a štyri tisícky rokov histórie územia medzi Stredozemným morom a Saharou - to je Tunisko. Najmenší štát severnej Afriky s najvyšším príjmom na hlavu na celom čiernom kontinente sa včas pripravil na prudký pád cien fosfátov na svetových trhoch a ich niekdajší masívny export nahradil nemenej frontálnym importom turistov s ročným plusom približne päť miliárd dolárov.

Na pobreží je podnebie mierne, mráz a sneh sú tu veci neznáme a zima sa ponáša na našu skorú jar. V júli ženú vetry zo Sahary horúci vzduch tak, že teplomer vystupuje až na päťdesiat stupňov Celzia. Ostatne vzaté nielen čisto klimaticky málokde bola po celé tisícročia taká horúca pôda pod nohami ako na tomto území, križovatke nespočetných mocenských záujmov. A to už dávno predtým, než z pyšného mesta Kartága mali ostať len rozvaliny a prach. Soľ rozhadzovaná pyšnými premožiteľmi dovŕšila pohromu. Rimania porazili svojich sokov, ale nič netrvá večne. V siedmom storočí sa objavili Arabi, začali krajinu islamizovať, ale dejiny boli naďalej spletité. V 13. storočí sa objavujú Maurovia z Andalúzie, po nich križiaci, v 16. storočí dobýva Tunisko Karol V. pre Španielsko, neskôr je krajina súčasťou Osmanskej ríše, aby sa napokon stala francúzskym protektorátom a od roku 1956 slobodným, nezávislým štátom. A teraz hádajte, kto je pravý Tunisan ... Nuž, zmes všetkého toho.
 
ORIENT ZA MORSKOU BRÁNOU
 Povráva sa, že Tunisko je Amerikou medzi ostatnými  islamskými krajinami, a najmä centrum miliónového hlavného mesta Tunis, v ktorom žije pätina obyvateľstva, to nielen modernou architektúrou podporuje. Mladé Tunisanky sa korzujú v minisukniach a večer sa vykrúcajú na diskotékach, čo je inde v arabskom svete nemysliteľné. Kdekoľvek inde by si Európanky nedovolili opaľovať sa "hore bez"; na tunajších plážach je to domorodcom fuk. Na začiatku hlavnej triedy - Avenue Bourgiba - pomenovanej po bývalom prezidentovi, ktorý roku 1956 vydobyl samostatnosť od Francúzov bez krviprelievania a vládol vyše troch desaťročí do roku 1987, stojí impozantný pomník. Je to samozrejme Bourgiba, idúci na koni. Na druhom konci Avenue Bourgiba,  na námestí Víťazstva, stojí Francúzska brána - už názov prezrádza sympatickú zmes sebavedomia a tolerancie. Za pokračujúcou Avenue de France stojí Morská brána, za ktorou sa začína labyrint, Orient, Arábia. Úzke uličky, davy ľudí, predavači  ako vábničky ... Cítite sa ako vo svete, kde je každý každému druhom.
 
"AFRICKÁ PERLA", PRACH A PACH
Čaká ma 150 - kilometrová cesta v džípe cestovnej kancelárie vnútrozemím, na juh. Široká asfaltka sa čoskoro za hlavným mestom zužuje na krivoľaký, kostrbatý pás okupovaný nákladnými i osobnými pojazdnými vrakmi na kolesách. Radosť z prichádzajúcich turistov je zjavná aj u nášho šoféra. Je zhovorčivý, rapoce z neho pýcha na "africkú perlu turistiky", šľukuje jednu cigaretu za druhou, no jazdí hrozne. Míňame suché polia, olivové háje, kaktusy, orajúcu ťavu s havranom na chrbáte, unavené, zodrané dedinčanky, špinavé deti. Všade víri prach. Sme v krajine bez riek. Studne sú tu najcennejším darom pre všetko živé. V aute je klimatizácia a až na tie stresy spôsobené  štýlom jazdy šoféra a jeho partnerov, bohorovných pirátov ciest, je v ňom celkom príjemne. Po dvoch hodinách zastavujeme osviežiť sa pri akomsi "biznis centre" medzi dvoma dedinami. Arabi fajčia ostošesť a nedopalky cigariet odhadzujú naľavo-napravo, dokonca aj k stojanom benzínovej pumpy. Pod nohami sa tmolia tučné mačky. Roje múch obletujú kusy jahňacieho a baranieho mäsa zavesené na hákoch a slúžiace mäsiarovi ako vývesný štít. Neďaleko sliepky v klietkach znášajú vajcia - hneď sú na predaj. Prichádzajúce a  odchádzajúce autá trúbia ako "zmyslov zbavené", víria prach všade navôkol; ten sa mieša s pachom benzínu, ľudských tiel, kusov mäsa na horúcom slnku i omamnou vôňou jazmínu, rozličných korenín na stoloch.

MÁM TURISTOV, SOM BOSS!
 Náš šofér je tu veľký boss. Vozí predsa turistov. Všetci ho zdravia a robí mu to nadmieru dobre. Objednáva kávu, pýtam si aj kolu. Ponúkam mu peniaze Arab odmieta. Vie, že sa mu to dvakrát vráti - a pred známymi môže hrať frajera. Káva je však v tomto hroznom prostredí vynikajúca.


NEODBYTNOSŤ JAZYKOVÝCH FENOMÉNOV
Sousse, malebné staré mesto kypiace životom, ovláda starobylá atmosféra v labyrinte úzkych ulíc a uličiek, kľukatých schodov v medine, prapôvodnom centre vymedzenom zvetranými  hradbami. Tu je raj pouličných predavačov a obchodníkov. V boji o zákazníka sa neštítia ničoho, len aby vzbudili pozornosť. S krikom utekajú človeku v ústrety. Podplácajú si malých chlapcov, postávajúcich na nárožiach, ktorí sa ponúkajú ako sprievodcovia mestom. Ak súhlasíte, že vás chlapča povodí po meste, ponajprv vás zavedie k svojmu chlebodarcovi na bazár. Pozri, čo všetko mám, ber, kupuj, lepšie nikdy nenájdeš, hučia do vás predavači v jazyku, aký len chcete. Títo jazykoví fenoméni sú neodbytní ako ploštice, omamujú vás hromadou pekných vecí, ktoré voňajú, žiaria, lesknú sa a cinkajú, volajú po pohladení a obdive. Fľaštičky s aromatickými olejmi, pestré látky, blýskavé mosadzné predmety, výrobky z kože a hodvábu, mäkké koberce, kože a kožušiny, hromady ozdôb. Väčšinou je to len bezcenné, vyčačkané haraburdie, občas sa však medzi tým dá nájsť i zaujímavý pôvodný berberský šperk. Obchodníci a ich pomocníci kmitajú sem a tam, na uličkách rachotia povozy, vzduch je presýtený tisíckami arabských vôní a pachov, od kopy kusov chleba rovno na dlažobných kockách po trus ťažných zvierat dva metre vedľa...
V medine sa nestretávame so zlými pohľadmi domorodcov, necítite nepríjemné mrazenie v chrbte, ako keď za vami inde v meste pochoduje skupina nie príliš priateľsky sa tváriacich arabských výrastkov. Tých treba totálne ignorovať. Rovnako ako prvé nasadené ceny obchodníkov. Treba im brnkať po nose až do tretiny pôvodnej ceny - a dosiahnete svoje.
 
KARAFA A "ŤAVÍ TRIK"
V meste Nabeul, rovnako ako v Sousse, je jediná šanca navštíviť každý štvrtok tzv. ťaví trh. Ťavy tu nepredávajú, je to len volavka pre európskych turistov. Neodoláte pokušeniu sadnúť na chrbát zvieraťa, hlučný Arab s vami prejde dvesto metrov v kruhu, zapýta si po piatich minútach dvadsať dolárov, pošomre, keď dostane päť a veselo krúti svoj biznis ďalej. V meste Nabeul sa krútia  predovšetkým hrnčiarske kruhy. Mesto má vázu vo svojom erbe, obrovská, tri metre vysoká váza dominuje v strede hlavnej križovatky, aby ste ráčili vedieť, kde práve ste. V hrnčiarskych dielňach po jednej i druhej strane hádam každej ulice môžete  sledovať, ako sa do hneda opálené ruky mihajú s razantnou rýchlosťou nad neforemným kusom hliny a nohy uvádzajú do pohybu hrnčiarsky kruh. V zázraku tvorby vyrastajú spod prstov majstrov vázy, rozličné figúry i karafy. Hrnčiari sa smejú od ucha k uchu, keď neviete prísť na ich "ťaví trik". Karafa v tvare ťavy má na všetkých stranách  otvory. Keď sa do vnútra naleje voda, žiadnym otvorom nevytečie von. Tomu nerozumiem...
 
PLODINY SUCHEJ ZEME
Tunisko s povesťou bývalej žírnej obilnice Ríma má pestrý plodinový sortiment. Pestuje sa tu pšenica, jačmeň, kukurica, ďatle, pomaranče, citróny, vínna réva, olivy, chlebovník, mandlovník a ďalšie rozličné plody vrátane ovocia. Táto rozmanitosť sa samozrejme odráža v tuniskej kuchyni, ktorá je typická zdravou, vyváženou stravou. Pri príprave jedál tu používajú veľa druhov bylín a nám neveľmi známeho korenia. Prednosťou tuniskej kuchyne je spracovanie zeleniny takými technológiami, ktoré zachovávajú ich biologickú hodnotu, pôvodnú charakteristickú vôňu i vzhľad.  Najobľúbenejším druhom zeleniny sú baklažány, ktoré sa využívajú na prípravu predkrmov, šalátov i hlavných jedál.
 
VlETE, ČO JE KUSKUS?
Tunisania pripravujú prevažnú väčšinu mäsitých jedál z jahňacieho či baranieho mäsa. Radi jedia aj hydinu; ryby sú však drahé. Chlieb je v Tunisku základnou potravinou, symbolom rodinnej istoty a súdržnosti. Úcta k hosťovi sa vyjadruje tým, že má právo vziať si chlieb ako prvý. Bez kávy sa nezaobíde žiadne stretnutie. Ženy sa napchávajú sladkosťami, zákusky sú mimoriadne sladké a chuťovo nápadité, rovnako ako zmrzlina. Tuniskú kuchyňu najväčšmi preslávil Kuskus. Jeho základnou zložkou je zvláštny druh krupice, ktorá sa varí v pare alebo vo vývare z mäsa. Takto  spracovaná krupica sa potom zmieša s kúskami vareného hovädzieho, baranieho, hydinového alebo rybieho mäsa, ozdobí sa hrozienkami alebo ďatľami a okorení rozmarínom. Často sa tiež dopĺňa ovčím jogurtom a rôznymi druhmi zeleniny. Tunisania jedávajú aj konské mäso, kočovníci sa kŕmia kozím i ťavím mäsom zvyčajne sušeným.
 
PRÍJEMNÉ KLIETKY KOMFORTU
Mimo reštaurácií hotelov v uzavretých plážových hotelových komplexoch však gastronomické experimenty neodporúčam. Na bazároch sa treba vystríhať ponuky domácky vyrobených nápojov, istá je len kola. A káva, silná, omamná, výborná. More pri tuniských brehoch je blankytne modré a priezračné, po väčšinu roka teplé. Turisti najmä z Európy majú v uzavretých hotelových komplexoch zaručenú bezpečnosť a aj náležitý komfort s možnosťami športovania od surfu cez tenis po golf či jazdu na koni, ako aj každovečerné estrády spojené s diskotékami či bingom. Turistika sa stala najvýnosnejším odvetvím hospodárstva. Zásoby tuniskej ropy sú už takmer vyčerpané. Keď už nemožno ťažiť ropu či fosfáty, treba vybudovať aspoň hotely. Desiatky, stovky, možno tisíce. Všade sa stavia, či už v tradičných pútnických turistických miestach, ako sú Hammamet, Sousse, Monastir, Djerba či Sahara. Kapitál zo Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov i z vrecák európskych turistov pomáha objavovať nové a nové prímorské miesta, ale i púšť Saharu.  Obdivujem ten neutíchajúci zápas Tunisanov o nových a nových turistov. Veď tí sú ako plaché  zvieratká - boja sa teroristov, izraelských bômb i  všedných večerov mimo bezpečných hotelových zón... V nich ste ako zvieratká v klietke komfortu, no mimo nich vás môže premôcť plazivý vnútorný hlas ako mňa - bolo to pekné a bolo toho dosť...
 
Ivan Klč