Ktoré elektrolyty by ste mali dopĺňať v lete a v čom sa nachádzajú?

V lete sa viac potíme, čiže naše telo vo zvýšenej miere stráca dôležité elektrolyty. Jedná sa o ionizované formy minerálov, medzi ktoré patria, napríklad sodík, horčík, vápnik, draslík či fosfor.

V tele vykonávajú veľa dôležitých funkcií. Okrem iného sú prepotrebné pre rovnováhu tekutín v bunkách, tkanivách i svaloch. Ak v našom tele chýbajú, alebo sú zastúpené v nevhodnom pomere, môže sa to prejaviť únavou, kŕčmi či bolesťami hlavy a svalov.

Iontové nápoje a minerálky ako zdroj elektrolytov
V prípade, že sme veľa času strávili na horúcom slnku alebo vykonávali náročnú fyzickú aktivitu, môžeme siahnuť po špeciálnych iontových nápojoch, ktoré dôležité elektrolyty obsahujú. Avšak nachádza sa v nich aj cukor, takže ich treba piť s mierou. Dobrým zdrojom elektrolytov sú i minerálne vody – ideálne je piť neochutené minerálne vody určené na denné pitie a preferovať neperlivé či jemne perlivé minerálky. Takisto netreba zabúdať na to, že by mali byť iba spestrením pitného režimu, nie jeho základom.

Poďme sa však pozrieť na niektoré elektrolyty bližšie. Aké sú ich funkcie a v ktorých potravinách ich nájdeme?

• Sodík

Sodík sa spolu s draslíkom podieľa na riadení hospodárenia organizmu s vodou. Jednou z hlavných úloh sodíka je ochrániť ľudské telo pred nadmernými stratami tekutín. Denná odporúčaná dávka sodíka je 500 mg (1,25 g soli). Sodík je zastúpený v mnohých potravinách prirodzene a tiež nechýba ani v priemyselne spracovaných potravinách, teda väčšina z nás ho denne prijme niekoľkokrát viac – napríklad jeden balík zemiakových lupienkov obsahuje až 1300 mg sodíka. Nadmerný príjem sodíka sa spája, napríklad so zadržiavaním tekutín v tele, s poškodením sliznice žalúdka, vznikom osteoporózy, tvorbou obličkových kameňov, ale aj s vyšším krvným tlakom a so vznikom kardiovaskulárnych ochorení. Preto väčšina z nás nepotrebuje špeciálnym spôsobom dopĺňať do tela sodík, skôr by sme ho mali prijímať striedmejšie. 

• Draslík

Draslík je prepotrebný pre správnu funkciu nervov a svalov, pre fungovanie látkovej premeny či zachovaní rovnováhy pH v tele. Takisto pôsobí diureticky, napomáha udržiavať zdravú a krásnu pokožku. Odporúčaná denná dávka pre dospelého človeka je 2,5 – 3,5 g. V ktorých potravinách sa nachádza? Dobrým zdrojom je zelenina, ako napríklad kel, špenát či chren. Slušne je zastúpený aj v ovocí, ako sú banány, červený melón a čierne ríbezle. Nachádza sa aj v rybách, strukovinách, obilninách, orechoch, mäse či mliečnych výrobkoch.

• Horčík

Deficit horčíka sa spája so zvýšeným krvným tlakom, poruchami vyprázdňovania, depresívnymi stavmi, bolesťami hlavy, poruchami spánku, kŕčmi, výskytom predmenštruačného syndrómu atď. Odporúčaná denná dávka horčíka je 300 mg, lenže, bohužiaľ, aktuálne trpí deficitom tohto minerálu veľká časť populácie. Nachádza sa, napríklad v týchto potravinách – pšeničné klíčky, obilniny, banány, datle, špenát, artičoky, šošovica, kuracie prsia, mandle a kešu.

• Vápnik

Deficit vápnika sa prejavuje zvýšenou lámavosťou kostí, poruchami zrážanlivosti krvi, únavou, podráždenosťou a tiež tetániou. Odporúčaná denná dávka je 800 mg. Okrem mlieka a mliečnych výrobkov sa vápnik nachádza aj v množstve ďalších potravín, ako mak, sezam, chia semiačka či listová zelenina.

-w-