Kto zavraždil bohatú starú dámu?!

Keď Emily Arundellová, bohatá stará dáma, spadne zo schodov, všetci ju presviedčajú, že na vine je jej nezbedný foxteriér Bob, ktorý na schodoch nechal gumenú loptičku. Čím dlhšie Emily o svojom páde premýšľa, tým si je istejšia, že niekto z jej chamtivých príbuzných sa ju pokúša zabiť.

Napokon sa so svojimi podozreniami zverí slávnemu detektívovi Herculovi Poirotovi. Jej list sa však záhadne oneskorí a dostane sa k nemu až o vyše dva mesiace neskôr. A to už je Emily takmer dva mesiace mŕtva...

Pri príležitosti storočnice tvorby legendárnej Agathy Christie a stých „narodenín“ jej nemenej legendárneho hrdinu – geniálneho súkromného detektíva Hercula Poirota – vychádza vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ skvelý detektívny román Nemý svedok v novom vydaní.

„Toto je kniha, ktorá nadchne všetkých milovníkov napínavých detektívnych príbehov.
Agatha Christie sa v nej predstavila v najlepšej forme.“
Daily Mirror

Predlohou k tejto úspešnej knihe poslúžila Agathe Christie poviedka z jej zbierky Prvé prípady Hercula Poirota. Predobrazom domu bolo pravdepodobne wallingforské sídlo A.Christie Winterbrook House. A foxteriér Bob, ktorý hrá v príbehu nezanedbateľnú úlohu, je celý peter, milovaný pes A.Christie. Petrovi sa dostalo nezvyčajnej cti, pretože Nemý svedok bola druhá kniha, ktorú mu jeho panička venovala.

Začítajte sa do detektívky Agathy Christie Nemý svedok:

Charles svižne vybehol po schodoch a zaklopal na sestrine dvere. Okamžite zvolala: „Vstúpte!“ Charles vošiel.
Theresa sedela v posteli a zívala. Charles sa usalašil vedľa nej.
„Aká si ty pohľadná žena, Theresa,“ podotkol uznanlivo.
„Čo sa deje?“ štekla Theresa ostro. Charles sa uškrnul.
„Si nejaká odmeraná, čo? Trochu som ťa predbehol. Pomyslel som si, že to skúsim, kým sa tiež pustíš do práce.“
„No a?“
Charles sklamane rozhodil ruky. „Nič! Teta Emily mi poriadne vynadala. Naznačila, že veľmi dobre vie, prečo sa jej milujúca rodina okolo nej takto zhŕkla. Oznámila mi tiež, že milujúca rodina bude sklamaná. Neplánuje rozdávať viac než náklonnosť – a možno ani to.“
„Mohol si trochu počkať,“ konštatovala Theresa sucho.
Charles sa opäť uškrnul.
„Bál som sa, že ty alebo Tanios začnete skôr. Obávam sa, drahá moja, že tentoraz nič nezmôžeme. Stará Emily nie je nijaká hlupaňa.“
„To som si nikdy nemyslela.“
„Pokúsil som sa jej dokonca nahnať strach.“
„Čo tým myslíš?“ spýtala sa Theresa prudko.
„Povedal som jej, že si koleduje, aby ju niekto zamordoval. Koniec koncov, prachy si so sebou do neba nevezme. Prečo sa o ne nepodeliť?“
„Charles, ty si sa zbláznil!“
„Nie, nezbláznil. Idem na ňu psychologicky. Ak sa jej budeš podlizovať, nič nedosiahneš. Väčšmi ocení, keď sa jej postavíš. A napokon, nehovoril som nezmysly. Keď zomrie, peniaze dostaneme my. Pokojne nám z nich môže čosi venovať aj skôr. Ak nie, pokušenie pomôcť jej na druhý svet môže byť prisilné.“
„Pochopila to?“ Theresa opovržlivo ohrnula jemné pery.
„Nie som si istý. Nedala mi za pravdu. Len mi nepríjemným tónom poďakovala za radu a dodala, že sa vie o seba postarať. ‚Nuž‘, povedal som, ‚ja som ťa varoval.‘ Ona odvetila: ‚Zapamätám si to.‘“
„Charles, tebe úplne preskočilo,“ hnevala sa Theresa.
„Dočerta s tým, Theresa! Trochu som stratil nervy. Stará Emily sa topí v peniazoch. Stavím sa, že nemíňa ani desatinu svojho príjmu – nakoniec, na čo by aj toľko míňala? My sme mladí, chceme si vychutnávať život... A ona, aby nám urobila natruc, je schopná dožiť sa stovky! Ja sa chcem zabávať teraz, a ty tiež.“
Theresa prikývla. Tichým, napätým hlasom povedala: „Starí ľudia nechápu... Nemôžu... Nevedia, čo znamená žiť!“
Brat so sestrou niekoľko minút mlčali. Charles vstal.
„Drahá moja, hádam budeš mať viac šťastia než ja. Ale dosť o tom pochybujem.“
Theresa odvetila: „Spolieham sa na Rexa, že mi pomôže. Ak si teta Emily uvedomí, aký je úžasne múdry, a že je nesmierne dôležité, aby dostal šancu a nemrhal talent na mieste všeobecného lekára... Ach, Charles, stačilo by pár tisícok a mali by sme celkom iný život!“
„Dúfam, že sa ti to podarí, no veľmi tomu neverím. V minulosti si žila príliš búrlivo. Počuj, a myslíš, že tá nudná Bella a jej pochybný manžel niečo dosiahnu?“
„Nezdá sa mi, že by Belle peniaze v niečom pomohli. Oblieka sa ako strašiak do maku a nezaujíma ju nič, len deti a domácnosť.“
„No, predpokladám, že ich bude chcieť pre svoje nepríťažlivé deti, aby im zaplatila školu a strojček na zuby a hodiny hudby. A nejde ani o Bellu, ale o Taniosa. Stavím sa, že má dobrý nos na peniaze, ako všetci Gréci. Vieš, že sa zmocnil aj väčšiny jej majetku? Špekuloval a prišiel oň.“
„Podľa teba zo starej Emily niečo vytiahne?“
„Nie, ak mu v tom dokážem zabrániť,“ zastrájal sa Charles pochmúrne.
Vyšiel z izby a pobral sa dolu schodmi. Bob čakal v hale. Keď zbadal Charlesa, nadšene k nemu pribehol. Charlesa mali psy radi.
Bob sa rozbehol ku dverám salóna a obzrel sa na Charlesa.
„Čo sa deje?“ spýtal sa Charles a kráčal za ním.
Bob vbehol do salóna a plný očakávania sa usadil pri malom písacom stole. Charles podišiel k nemu.
„O čo ide?“
Bob vrtel chvostom, nespúšťal pohľad zo zásuviek stola a prosebne zakňučal.
„Chceš niečo, čo je vnútri?“
Charles otvoril vrchnú zásuvku. Od prekvapenia zdvihol obočie. „No teda,“ povedal si pre seba.
V jednom rohu zásuvky ležala kôpka bankoviek. Charles ich zdvihol a spočítal. S úškrnom oddelil z kôpky tri librové a dve desaťšilingové bankovky a vložil si ich do vrecka. Zvyšok opatrne vrátil do zásuvky.
„To bol dobrý nápad, Bob,“ poznamenal. „Strýko Charles si aspoň bude môcť uhradiť výdavky. Hotovosť príde vždy vhod.“
Keď Charles zatvoril zásuvku, Bob potichu vyčítavo zaštekal.
„Prepáč, chlapče,“ ospravedlnil sa. Otvoril ďalšiu zásuvku. V rohu ležala Bobova loptička. Charles ju vybral.
„Nech sa páči, zabav sa.“ Bob chytil loptičku, vycupkal z miestnosti a onedlho sa už ozývalo bum, bum, bum dolu schodmi.
Charles vyšiel do záhrady. Bolo príjemné slnečné ráno, vo vzduchu voňal orgován. Doktor Tanios rozprával slečne Arundellovej o dôležitosti kvalitného anglického vzdelania a vyjadril hlbokú ľútosť, že svojim deťom nemôže dopriať takú vymoženosť.
Charles sa spokojne, zlomyseľne usmial. Veselo sa k nim pripojil a šikovne zmenil tému rozhovoru. Teta Emily sa naňho prívetivo usmiala. Dokonca mal pocit, že ju jeho taktika pobavila, a že ho jemne posmeľuje. Zlepšila sa mu nálada. Možno nakoniec predsa len... Charles bol nevyliečiteľný optimista.