Kto má mrkvu rád, ten ma dobrý zrak

Medzi našu najznámejšiu koreňovú zeleninu patrí mrkva obyčajná. K nám sa dostala pravdepodobne z Francúzska. Kultivary mrkvy môžeme rozdeliť na dve skupiny, a to skoré, nazývané aj karotky, ktoré sú kvalitnejšie, a poloskoré a neskoré, ktoré dávajú väčšiu úrodu a majú dlhšie vegetačné obdobie.

KAROTKY MAJÚ KRATŠÍ KOREŇ,

chuťovo jemný a šťavnatý. Na zimné uskladnenie nie sú vhodné, pretože sa rýchlejšie kazia. Pretože mrkva klíči pomaly, odporúča sa použiť riadkovaciu rastlinu (reďkovku, šalát, špenát). Pre pestovanie mrkvy sú najvhodnejšie stredne ťažké pôdy, bohaté na humus ťažké a kamenisté pôdy sú pre mrkvu menej vhodné, mrkva v nich pestovaná má často pokrivené a rozvetvené korene. Mrkva neznáša čerstvé hnojenie maštaľným hnojom. Jej korene majú potom horšiu kvalitu, bývajú ľahšie napádané chorobami a škodcami a sú menej trvanlivé pri zimnom uskladnení. Hnojenie dobre uležaným kompostom v dávke 2 - 3 kg na m2 však mrkve naopak prospieva.

MRKVA MÁ ZNAČNÉ LIEČIVÉ ÚČINKY.

Už jedna mrkva denne vám poskytne celodennú potrebnú dávku betakaroténu. Mrkva obsahuje provitamín retinolu (vitamín A), vitamíny zo skupiny B (thiamín a riboflavín), vitamín C a silicu, ktorá obsahuje látky posilňujúce činnosť srdca. Vo vňati sú silica a triesloviny. Mrkva veľmi priaznivo pôsobí na látkovú výmenu, čím vplýva na pravidelnosť stolice. Napríklad pri katare žalúdka sa používa varená kaša z mrkvy. Používa a aj proti črevným parazitom, u detí sa podáva mrkvová šťava proti škrkavkám a mrliam. Mrkvová šťava pomáha aj pri problémoch s pečeňou. Látky obsiahnuté v mrkve tvoria komplex protizápalových účinkov i proti infekciám. Vitamíny komplexu B spolupôsobia pri ochrane nervovej sústavy. Obsahuje aj vitamín C a E, čo priaznivo pôsobí pri chorobách krvného obehu. Z karoténu vzniká v pečeni a črevách vitamín A, ktorý, ako je známe, zlepšuje zrak. Mrkva zlepšuje aj videnie za šera a v noci. Nielen lekári, ale aj naše staré matere oddávna tvrdili, že "kto má mrkvu rád, ten má dobrý zrak". Uvádza sa napr., že čaj zo sušenej mrkvy má protirakovinové účinky. Ale aj jedna surová mrkva denne je výborná prevencia proti rakovine čriev. Dokázané je, že komplex účinných látok, ktoré mrkva obsahuje, spôsobuje aj zvýšenú činnosť obličiek, a tým aj vylučovanie moču, má teda diuretické účinky. Mrkvu môžeme použiť i na úpravu nepravidelnej menštruácie.

ODPORÚČA SA PRAVIDELNE KONZUMOVAŤ

mrkvu najmä deťom. Pomáha im zlepšiť pracovný výkon v škole, lebo podporuje pamäť a vytrvalosť. U malých detí, chorých a starých ľudí je mrkva výborným dietetikom, posilňuje organizmus. Vhodné je preto jej použitie pri rekonvalescencii. U detí pri chrípke a nachladnutí pomáha šťava z mrkvy zmiešaná s menším množstvom medu a citrónovej šťavy. Na spevnenie maternice a aj zlepšenie výživy plodu je tiež vel\'mi dobrá mrkvová šťava. Radí sa piť až 500 ml denne pred tehotenstvom a počas neho. Pomerne široké uplatnenie má mrkva v kozmetike. Upravené výťažky z mrkvy sa pridávajú do pleťových krémov a mliek, masiek, do krémov na opal\'ovanie a pod. Účinné látky zlepšujú pirodzenú funkciu pokožky, obnovia jej pružnosť a zamedzujú šúpaniu a tvrdnutiu. Silica z mrkvových semien sa používa do parfumov. Na regeneráciu pleti sa používa maska z čerstvo nastrúhanej mrkvy, ktorá sa priloží na dobre umytú tvár a nechá sa pôsobiť asi 20 minút. Po jej odstránení vtierame do pokožky mastný, alebo polomastný krém.

NAJHODNOTNEJŠIA JE MRKVA

používaná v surovom stave, jemne rozmixovaná je najúčinnejšía. Obľúbená je mrkvová šťava. Rôzne zeleninové šaláty a zeleninové jedlá a polievky sa bez mrkvy nezaobídu. Preto by nemala v našej strave chýbať cez celý rok. Po mrkve je druhou najznámejšou koreňovou zeleninou petržlen. Pôvodne sa prí príprave jedál používala len jeho vňať. Až neskôr sa začal konzumovať aj koreň. Z hľadiska nutričných hodnôt je vňať petržlenu vel\'mi hodnotná najmä pre obsah vitamínu C a ďalšie účinné látky. Koreň petržlenu obsahuje vel\'ké množstvo vitamínu A, komplex vitamínov B a C. Do polievok by sa mal dávať až krátko pred jedlom, aby sa vitamín C varom nezničil.

PETRŽLEN SI VYŽADUJE

ľahké, hlboké, priepustné, živinami dobre zásobené, záhrevné, ale pritom primerane vlhké pôdy. Potrebuje dostatok svetla. Podobne ako mrkva neznáša priame hnojenie maštaľným hnojom. Používa sa do zeleninových jedál, polievok a šalátov. Pre celkové posilnenie organizmu je veľmi účinná vylisovaná šťava. Povzbudzuje chuť do jedla, podporuje trávenie a činnosť obličiek. Petržlen je pomerne odolný proti zime, preto ho možeme ponechať v zemi aj cez zimné obdobie a skoro na jar už máme čerstvú petržlenovú vňať, ako prvý zdroj vitamínov z našej záhrady.

Dr. ĽUBOMíR LlCHARDUS