Kto bol Babinský?
Viete, kto bol Babinský? Že človek, ktorý ani nie tak dávno dostal prívlastok "Oravský kráľ" a svojím vplyvom v uplynulom desaťročí znepokojil mnoho súdruhov z vtedajšej vysokej straníckej nomenklatúry?
To tiež. Dnes sa však chceme venovať postave rovnakého priezviska, ktorá vstúpila do dejín kriminalistiky približne o 155 rokov skôr ako vzor lúpežníka a národného hrdinu pripomínajúceho nášho Jánošíka či anglického Robina Hooda. Celú pravdu vlastne nikto nepozná. Už na prelome 19. a 20. storočia vyšlo o Babinskom množstvo lacných brožúr, ale i vedecky sa tváriacich publikácií. Babinský, ani sám nevedel ako, utvoril okolo seba mýtus. To, čo o ňom iní napísali, po prepustení na slobodu memoroval a rozprával novinárom v starých pražských krčmách. Tradujú sa historky, zaznamenané v dobovej brakovej literatúre, podľa ktorých Václav Babinský "bohatým bral a chudobným dával", svojou inteligenciou a dôvtipom údajne mnohokrát prekabátil aj početné stráže bohatých českých pánov ako "šlechetný vrah" a potom si dlho odpykával vraj nezaslúžený trest...
O Babinskom dokonca písal nemenej slávny Karel Hynek Mácha a neskôr Egon Erwin Kisch v Pražskom pitavale... Historici možno raz budú skúmať, či medzi českým a slovenským Babinským nebol rodinný vzťah. Nevedno. Určite však mali niečo spoločné...
Čo je vlastne zo životopisu Václava Babinského pravda a čo už len literárna fikcia?
Podľa hodnoverných policajných zdrojov sa Václav Babinský narodil v roku 1796 v Litoměřiciach ako syn nádenníka, ktorý sa neskôr ekonomicky pozviechal, kúpil si chalupu v Pokraticiach a dal syna dokonca študovať na gymnázium. Mladý Václav však pohrdol klasickým vzdelaním a ako 20-ročný sa dal zverbovať za vojaka. O jeho pôsobení v armáde niet veľa zmienok, bol však vyšetrovaný pre podozrenie z krádeže plukovnej pokladnice a ako 27-ročný sa dal dovedna s ľuďmi, ktorých dnes policajti vo svojej málo spisovnej reči označujú ako "kázetó". Je to skratka od "kriminálne závadová osoba ".
Ako správny český Jánošík si Babinský našiel frajerku, rovnako "KZO" Apolenu Hoffmanovú a začal svoju lupičskú kariéru, ktorú skončil pred súdom až v roku 1840 po päť rokov trvajúcej vyšetrovacej väzbe. Pražský kriminálny súd posudzoval obžalobu, ktorá ho vinila z dvanásť ťažkých zločinov už po tom, čo dvakrát ušiel z väzby. Obžaloba ho obvinila zo štyroch vrážd, z lúpežných prepadnutí, z útoku na verejného činiteľa. Skrátka, nebol to každodenný malý zlodejíček. Ba naopak, v staršom veku vyzeral podľa dobových portrétov ako vyšší cisársky úradník. Začínal však ako každý iný - v obyčajnej halene a vyšúchaných nohaviciach. Babinský sa na lúpeže pripravoval, vytypoval si bohatého človeka a striehol na moment, kedy sa zmocní jeho peňazí.
Podľa obžaloby v hlbokej noci roku 1830 v Mikulášovciach pri Šluknove prepadol mlynára, poviazal jeho i manželku a zobral mu spolu s kumpánmi 500 pruských toliarov. Mlynár na následky preľaknutia zomrel - zlyhalo mu srdce. V januárovej noci roku 1831 prepadol dom prievozníka a zmocnil sa 2 500 zlatých. Dal si zhotoviť množstvo falošných dokladov - vystupoval ako Venco z Pokratíc, Josef Schmidt, Antonín Muller či František Malý.
V roku 1832 ho pandúri takmer dostali. Keďže o jeho pobyte v istej obci sa dozvedel richtár, zobral si štyroch pomocníkov a chalupu obkľúčili. Babinský sa im preukázal falošnými dokladmi, pri odchode však jeho Apolene vypadli z batožiny dve pištole a Babinský sa urbároch pobil tak, že zranil dvoch strážnikov, ba aj richtára pohrýzol do palca... O rok neskôr v lese prepadol pláteníka, ubodal ho ôsmimi ranami nožom, zobral mu 200 toliarov a niekoľko lakťov kartónovej látky...
Napokon ho pri pokuse navštíviť svoje bývalé bydlisko v Pokraticiach zatkli. Súdny spis mal 84 v nemčine písaných zväzkov. Senát mu v roku 1840 uložil trest ťažkého žalára v trvaní 20 rokov, hoci asi polovicu z obžaloby sa úspešne obhajovanému Babinskému nepodarilo jednoznačne dokázať. Jeho Apolena "dostala" 12 rokov ťažkého žalára, ale krátko po rozsudku zomrela vo väzení ako 41-ročná na chrlenie krvi.
Aj Babinského rozsudok sa prakticky rovnal trestu smrti. Podľa vtedajších štatistík taký ťažký žalár, ako bol brnenský Špilberg, neprežilo už v prvých troch rokov výkonu trestu okolo 50 percent hriešnikov. Kosila ich tuberkulóza. Babinský však v tejto najťažšej väznici rakúskeho mocnárstva bez poškodenia zdravia prežil 15 dlhých rokov. V dobovom zázname sa o jeho pobyte na Špilbergu uvádza, že áreštant Babinský je "zdravý, veľmi odvážny, zatvrdilý a nebezpečný verejnému poriadku. Je podnikavý a chytrácky. Maximálne odvážnym a životu nebezpečným spôsobom sa dvakrát pokúsil o útek a iných na útek nahovoril... "
Potom ho preložili do dnešných Valdíc, stal sa veľmi nábožným a staral sa o väzenskú záhradu tak vzorne, že si ho obľúbili všetky miestne mníšky. Preto aj po prepustení ostal robíť záhradníka pri ženskej väznici v Řepích neďaleko Prahy a dožil sa úctyhodných 83 rokov. Naviac ho vraj hnevalo, keď mu zlodeji z väzenskej záhrady kradli v pote tváre vypestované kvety...
Keď zomrel, do matriky ako jeho povolanie uviedli " záhradník vo výslužbe". So svojou vysokou postavou, staromódnym oblečením a mohutnými sivými bokombradami už ako slobodný človek dlho vzbudzoval pozornosť miestnych občanov, veľa sa modlil a kajal, ale pri návštevách Prahy rád rozprával náhodným poslucháčom historky o vlastných lúpežiach. Stal sa žijúcou legendou. Podľa týchto historiek vraj raz stretol smutného sedliaka, ktorý išiel odovzdať poslednú kravu, lebo nezaplatil "pachtovné". Babinský daroval úbožiakovi 100 zlatých a požiadal ho, aby po zaplatení dávok z ostatku vystrojil pre Babinského družinu hostinu. O nej sa dozvedel i miestny zemepán, nechal krčmu obkľúčiť všetkými svojimi ľuďmi a striehol na Babinského. Ten však medzitým vykradol jeho nestrážený zámok...
V lese tiež vraj prepadol bankára a pod hrozbou použitia zbrane ho prinútil, aby sa zriekol pripravovaného sobáša s krásnou Jozefínou, ktorá ľúbila iného... Navyše bankára prinútil podpísať zmenku na 4000 zlatých a so zbraňou v ruke ho potom primäl aj k tomu, aby mu zmenku preplatil... Babinský údajne v krčme nikdy neprezradil, čo z týchto rozprávok je a čo nie je pravda. A tak okolo seba vybudoval mýtus, ktorý pretrval ešte dlho po jeho smrti. Zomrel v roku 1879. Ktovie, či jeho hrob v Řepích niekedy navštívil aj "Oravský král"?
ONDREJ ŠIMÚNY
Pekné čítanie
