Krutý osud

S priateľkou sme si „povyrazili“ na vínko a pokec. Dlho sme sa nevideli a mali sme si čo povedať. Za ten rok sa v živote každej udiali zmeny a je vždy dobré, keď sa o ne má človek s kým podeliť.

Ona mi s nadšením rozprávala o svojom podnikaní, ktoré sa jej darilo, ja som jej rozprávala o synových úspechoch v basketbale a o svojich plánoch. Posedenie trvalo dobré tri hodiny, keď sa dve ukecané baby stretnú, tak to ani inak nemôže dopadnúť.

Všimla som si ho, keď sme už išli domov. Prechádzali sme cez druhú miestnosť. Zrak mi padol na opusteného chlapa, sediaceho pri stole. Sedel bez záujmu uprostred vravy z ostatných stolov a tupo pozeral cez miestnosť. Pred ním bol pohár vína a podľa výrazu sa dalo usúdiť že nie prvý. A možno nie posledný.

Obyčajne si takýchto ľudí nevšímam. Na chvíľu sa nám stretol zrak.

Aj keď ma nespoznal, alebo nechcel spoznať, ja som ho spoznala.

„Pane Bože, takto človek môže klesnúť“-striaslo ma a vyšli sme von. Rozlúčili sme sa, no ja som ho mala stále pred očami. Na chvíľu mi aj napadlo, že sa vrátim za ním. Nakoniec som to nespravila a išla som domov.

„Ten človek potrebuje rozhodne pomoc, nielen odbornú, ale aj ľudskú, rozmýšlala som ešte večer v posteli. V myšlienkach som sa vrátila o dobrých dvadsaťpäť rokov dozadu:

Vezieme sa v aute. Ja, bývalý manžel a naši dvaja susedia Hela a Ivan. Hela má tridsaťtri rokov a oslávi ich na chate. Pozvala celý vodácky oddiel, vrátane nás. Tešili sme sa, že spolu strávime pekný víkend. „Pozrite sa na nich-ukázal Ivan prstom na autobus pred nami. Zrak nám padol na dvojicu mladých ľudí, ktorá stála vzadu v ňom. Nevšímali si nikoho, stále sa objímali a bozkávali. „To je teda láska\" - pomyslela som si úprimne. Bol to Janko s Darinou. Dvojica sa zoznámila na splave a boli tiež medzi pozvanými. Víkend prebehol veľmi veselo. Večer sme pri ohni pretriasali zážitky zo splavov. Janko s Darinou, mali oči iba pre seba. Začali spolu chodiť len nedávno. Všetci si Darinu doberali, že kvôli Jankovi začala chodiť aj na turistiku, aj keď nebola nejaká veľká športovkyňa.

Naopak Janko bol ukážkový turista. Poznal hory na Slovensku ako na dlani. Okrem toho sa zaujímal o históriu.Vedel pútavo rozprávať a zaujať. Obaja s Darinkou boli úspešní aj v práci. Darina skončila vysokú školu s červeným diplomom a v tíme projektantov, kde pracovala, bola najúspešnejšia. Neskôr pracovala v známej firme, ktorá sa zaoberala ekonomikou. Spolu s Jankom sa zobrali a mali syna, tiež Janka. Chlapec bol po rodičoch veľmi nadaný, dobre sa učil. Zdalo sa , že mladej rodine už k šťastiu naozaj nič nechýba...

Osud to však mienil úplne inak.

Prvé nešťastie sa v rodine stalo, keď mala Darinka štyridsaťtri rokov. Jednu sobotu sa rozhodla, že umyje okná. Postavila sa na stoličku a začala pracovať. O chvíľu však padla ako podťatá

Privolaná záchranka ju oživovala, ale márne. Diagnóza - infarkt.

Bola prepracovaná a srdce stresy nevydržalo. Na pohrebe bolo veľa turistov. Všetci sme boli z jej nezmyselnej smrti šokovaní.

Janko ostal so synom sám. Venoval sa mu ako sa len dalo...

Chlapec bol veľmi šikovný, dobre sa učil, s otcom chodil na turistiku. Spolu bývali u Darinkiných rodičov v dedine neďaleko Piešťan.

Prebehli tri roky a na rodinu sa zosypala ďalšia tragédia. Janko bol vtedy na služobnej ceste v Amerike. Jeho syn chodil na druhý stupeň základnej školy. Jedného dňa sa vracal domov na bicykli a v zákrute za Piešťanmi sa stal obeťou tragickej dopravnej nehody. Skončil pod kolesami nákladného auta, ktoré v zákrute prebehlo do protismeru. Bohužiaľ, nehodu neprežil. Zomrel vo veku dvanásť rokov.

Ján ostal úpne sám. Uzavrel sa do seba a stratil zmysel života.

Začal piť a išlo to s ním dolu vodou. Kvôli alkoholu prišiel aj o dobre platené miesto.

Prešli roky a ja som ho dlho nevidela. Až v spomínanej kaviarni. Vyzeral úplne na dne. Ako som už spomínala, potrebuje odbornú pomoc - protialkoholické liečenie. Jediné, čo som mohla urobiť, povedala som o ňom jednej našej bývalej známej, ktorá bola tiež turistka a lekárka zároveň. Povedala, že sa spojí s jeho obvodným lekárom, aby sa s ním porozprával o možnostiach liečby, ale s tým musí súhlasiť aj on. Dúfajme, že sa to podarí.

Čo dodať na koniec. S mladou, perspektívnou rodinou sa život zahral, čo nikomu neprajem. Verím, že Janko sa vzchopí a nájde si svoje miesto v živote.

Slávka Nováková