Krása a výnimočnosť dokonalej kvetiny

Orchidey už od nepamäti fascinovali ľudské pokolenia. Svojou nevšednou krásou a zvláštnosťou zaujímali medzi rastlinami popredné miesto. Zvláštne tvary kvetov rôznorodých farieb a tajomstvom zahalené zákonitosti vývoja nútili ľudí pripísať orchideám výsostné postavenie.
Orchidey sú naozaj oproti iným rastlinám čímsi výnimočné. Vyvinuli sa ako posledné medzi rastlinami, a toto vedomie vedie človeka k tomu, aby si orchideu obzvlášť zamiloval.
Tak, ako je človek posledným článkom vo vývoji života - korunou tvorstva, v oblasti rastlinnej ríše je takou korunou orchidea. Orchidey rastú všade tam, kde žije človek. Ich druhová pestrosť je udivujúca. Počtom druhov sa zaraďujú medzi najbohatšie zastúpené v celosvetovej flóre. V súčasnosti je známych okolo 30 tisíc druhov orchideí. Mnohí odborníci predpokladajú, že ich počet stúpne ešte o niekoľko tisíc nových, doteraz ešte neobjavených druhov. Ťažiskom najbohatšieho výskytu sú tropické a subtropické pralesy, kde rastie väčšina známych druhov. Orchidey však nájdeme i mimo nich, pretože okrem Antarktídy rastú takmer vo všetkých oblastiach.
 Už dávno si človek všimol, že kvety orchideí  vynikajú  zaujímavým tvarom a pestrým zafarbením. Ich krása je taká úchvatná, že im môže konkurovať len veľmi málo rastlín. Väčšina vyniká bizarnými tvarmi kvetov, ktoré v rastlinnej ríši nemajú obdobu.

PASCA NA OPEĽOVAČE
Orchidey si vyslúžili aj prívlastok najzvláštnejšie, a to hneď z niekoľkých dôvodov. Najzaujímavejším okamihom v živote orchideí je proces opeľovania. Zvláštne usporiadanie kvetných orgánov, špecializácia na určité druhy opeľovačov, možnosť samoopelenia niektorých druhov - to všetko udivovalo a neraz šokovalo vedcov už dávno. V minulosti o tomto jave kolovali rôzne teórie, ale až moderná veda čiastočne objasnila tento záhadný fenomén ako výsledok dlhého evolučného procesu. Hlavným opeľovačom orchideí je blanokrídly hmyz, motýle, chrobáky, v trópoch aj kolibríky. Orchidey majú viacero dômyselných, často až neuveriteľných spôsobov, ako nalákať svojich opeľovačov.
K zaujímavým patria napr. kvety črievičníkov. Ich papučkovité pysky predstavujú pre opeľujúci hmyz dokonale vytvorené pasce. Ak si detailne prezrieme kvet európskeho druhu črievičníka papučky, zistíme, že tento neobsahuje žiaden nektár opeľovačov, ktorými sú samotárske včely- pieskarky, avšak láka žiarivo žltou farbou pysku. Kvet teda pôsobí ako optický signál. Pieskarky sadajú na okraj pysku, kde sa na hladkom okraji pošmyknú a spadnú úzkou štrbinou dovnútra pysku. Vzhľadom na hladké steny a zahnutý okraj pysku nemôžu vyliezť naspäť k štrbine a hustý porast chĺpkov na dne pysku im umožňuje pohyb iba v smere zahnutia či sklonenia chĺpkov.
Pri väčšine druhov orchideí je opeľovanie založené na jednotnom princípe. Opeľujúci hmyz je na kvet prilákaný optickým alebo chemickým signálom a po zosadnutí na pysk sa snaží dostať k miestu, kde očakáva potravu. Tá sa zvyčajne nachádza v predĺženej ostrohe. Pri tejto činnosti naráža hlavou do briliek, ktoré sú ukryté v kapsičkovitom útvare. Tieto sa mu pomocou lepkavej tekutiny nalepia na hlavu, sosák alebo inú časť tela. Počas letu k ďalšiemu kvetu sa stopôčky briliek ohnú dopredu a pri hľadaní potravy v ďalšom kvete peľ otiera o bliznu.
Niektoré kvety sú však klamlivé, pretože v ostrohe nemajú žiadny nektár, a tak hmyzu prakticky neposkytnú vôbec žiadny úžitok. Iné druhy majú naopak dostatok sladkého nektáru, ktorý sa ukrýva v dlhých a tenkých ostrohách. Tieto kvety lákajú hmyz aj veľmi intenzívnou vôňou a opeľované bývajú predovšetkým motýľmi. I tu sa stretávame s ďalšou zaujímavou adaptáciou. Zistilo sa, že červeno kvitnúce orchidey voňajú najintenzívnejšie cez deň a opeľujú ich denné motýle. Bielo kvitnúce naopak voňajú najsilnejšie v podvečer a v noci a opeľujú ich teda nočné motýle.

KRÁĽOVNÁ FLÓRY
Keďže orchidey sú vývojovo veľmi mladé, nemajú ešte vytvorené dostatočné genetické zábrany nielen medzi druhmi, ale ani medzi príbuznými rodmi. To zapríčiňuje vznik medzidruhových a vzácnejšie i medzirodových krížencov.
Zatiaľ čo v prírode je ich počet pomerne malý, v botanických a pestovateľských záhradách je to presne naopak. Ľudia ich vytvorili už niekoľko desiatok tisíc a ročne pribúdajú ďalšie stovky. Krásou tvarov, veľkosťou kvetov, pestrosťou farieb spravidla vysoko prekonávajú svojich rodičov. Schopnosť orchideí vzájomne sa krížiť v tak nebývalej miere je ďalší z fenoménov tejto čeľade, pretože s takým veľkým rozsahom vzájomnej hybridizácie sa už v rastlinnej ríši nikde nestretneme.
Ďalším zaujímavým javom v živote orchidey je špecifický spôsob vývoja. Orchidey produkujú obrovské množstvo veľmi drobných semien. Zistilo sa, že v jednej tobolke je ich niekoľko tisíc. Na prvý pohľad by sa zdalo, že je ich až priveľa, a vzhľadom na komplikovaný spôsob vývoja orchideí to sotva stačí na prežitie druhu. Ich individuálny vývoj je totiž taký zložitý, že len veľmi malé percento semien nájde vhodné podmienky na klíčenie a z nich len nepatrná časť vyrastie na kvetuschopného jedinca. Aby semeno mohlo vyklíčiť a vyvíjať sa, potrebuje nevyhnutne prítomnosť húb, s ktorými žije vo vzájomnej symbióze. V počiatočných fázach sa huba rozrastá na úkor hostiteľskej rastliny, z ktorej čerpá živiny. Neskôr začne huba hromadiť vlastné zásobné látky, ktoré získava z humusu prostredníctvom vlákien, a orchidea začne na nej parazitovať.  Rozpúšťa hubové vlákna a získava z nej živiny, ktoré jej zabezpečujú rast a existenciu. Vývoj  orchideí od semena až po kvitnúceho jedinca trvá pomerne dlho. Pri niektorých druhoch je to až desať rokov.

KRÁSA V OHROZENÍ
Orchidey patria k najohrozenejšej čeľadi v rastlinnej ríši. Mnohým druhom tejto krásnej rastliny hrozí priam vyhynutie. Prečo je to tak? Pri tropických druhoch miznú orchidey spolu s lesmi. Podstatne odlišná je situácia európskych druhov. Tu vysoká náročnosť orchideí na nenarušené stanoviská súvisí s ich spôsobom výživy, väzbou na prítomnosť symbiotických húb v pôdnom humuse, ktoré majú taktiež vysoké nároky na čistotu a neporušenosť, vodný režim, kyslík a živiny v pôdnom prostredí. Nezanedbateľná je aj ďalšia väzba na iné druhy rastlinného spoločenstva, predovšetkým na korene lesných stromov alebo iných rastlín. Tento komplikovaný proces vzťahov je veľmi zraniteľný, pretože už pri ohrození niektorého z medzičlánkov sa narúša celá reťaz väzieb. Úhyn orchideí nám preto vždy signalizuje narušené životné prostredie i v takých lokalitách, ktoré zdanlivo vyzerajú nenarušené človekom. Svoj podiel tu zohrávajú exhaláty, ktoré v podobe kyslých dažďov menia chemizmus pôdy, a tým aj celkový charakter stanovíšť. Najväčší podiel na vymieraní mnohých druhov orchideí má však poľnohospodárska výroba, ktorá svojou činnosťou najviac zasahuje a mení charakter krajiny. Veľkoplošné rozorávanie, odvodňovanie lúk a pastvín, chemizácia a ďalšie vplyvy majú na  svedomí zánik mnohých lokalít.
I keď sú dnes orchidey chránené medzinárodnými dohovormi a národnými vyhláškami, zďaleka to na ich záchranu nepostačuje. Omnoho dôležitejšia je ochrana lokalít, kde tieto rastliny ešte prežívajú. Len tak budeme schopní zabezpečiť ďalším generáciám možnosť obdivovať ich krásu a dokonalosť v prírodnom prostredí a zvrátiť stále aktuálnu hrozbu, aby sme na mnohé z nich nemuseli nostalgicky spomínať z vyblednutých obrázkov...