Komunikujem, komunikuješ, komunikujeme

Komunikácia – výmena myšlienok, názorov, skúsenosti a pocitov – činnosť nesmierne dôležitá. Je základným predpokladom úspešného kontaktu medzi ľuďmi. Cieľom komunikácie je informovať, počúvať a diskutovať – verbálna komunikácia. Komunikujeme vždy, aj keď nehovoríme – neverbálna komunikácia - komunikuje naše telo. Reč tela má niekedy vyššiu vypovedaciu hodnotu, než to čo povieme.

Oveľa ľahšie je niektoré veci napísať, než ich priamo povedať. PC a papier znesie takmer všetko. Napriek tomu aj v dobe internetu, e-mailovej pošty, SMS je cenné povedať to priamo, osobne – z očí do očí. Komunikácia je aj dôležitý prostriedok znižovania stresu. Tým, že si o probléme s niekým úprimne pohovoríme, často sa vyhneme bezradnosti.

Psychológovia rozlišujú štyri druhy komunikácie: asertívnu, agresívnu, pasívnu a pasívne agresívnu. Klasifikácia vychádza z noriem sociálneho jednania rodiny, školy a spoločnosti. Ľudia, ktorí komunikujú asertívne dokážu primeraným a prijateľným spôsobom vyjadrovať svoje pocity, názory a potreby. Ich postoj vychádza zo zdravého sebavedomia, komunikujú otvorenie, čestne a vhodne v každej situácii. V prítomnosti takýchto ľudí sa cítime príjemne, zvykneme ich označovať aj za liečiteľov stresu.

Naproti tomu agresívna komunikácia vychádza z pocitu nadradenosti, od samého začiatku smeruje ku konfliktu, do vzťahu prináša strach a nepohodu. Takíto ľudia sú často príčinou stresu. Ak sa dá, treba sa im vyhnúť veľkým oblúkom.

Pasívna komunikácia vychádza spravidla z nízkeho sebavedomia ľudí. Človek, ktorí si neverí, komunikuje bojazlivo, nie je ochotný vyjadriť svoj názor, či presvedčenie. Pasívne súhlasí takmer so všetkým a so všetkými. Okolie ich vníma niekedy s ľútosťou (nepochopení chudáci) alebo svojou nerozhodnosťou vzbudzujú u iných ľudí nepochopenie až hnev. Nikto nechce za partnera človeka nerozhodného, čo ani sám nevie čo chce.

Najťažším na komunikáciu sú pasívne agresívni ľudia. Navonok sa správajú pasívne, no v skutočnosti intenzívne hľadajú spôsob, ako partnera ovládnuť, alebo sú ochotní zraniť ho na najcitlivejšom mieste. Nikdy verejne nepriznajú, neprejavia svoje skutočné pohnútky. Navonok neviniatko, vo vnútri dravec. Ťažko ich odhaliť a ešte ťažšie je nad nimi zvíťaziť. Preto si treba zvážiť, či stojí za to venovať im energiu, alebo sa im radšej vyhnúť, aj za cenu straty vzťahu, či zamestnania.

Účinnou komunikáciou predchádzame nedorozumeniam. Nedáme dôvod na vznik stresových situácii a prípadný konflikt vyriešime hneď v zárodku. Veľmi často sme svedkami toho, že problémy vznikajú z maličkosti, len preto že ľudia prestali medzi sebou hovoriť. Dôležité je nielen to, čo hovoríme, ale ako to hovoríme. Nie vždy musí druhá strana informácii rozumieť, preto je dobre parafrázovať, preformulovať myšlienky, ubezpečiť sa, či sme správne porozumeli.

Úroveň a spôsob komunikácie ovplyvňujú aj naše osobnostné vlastnosti. Psychológovia uvádzajú, že vlastnosti, ktoré kritizujeme u iných, máme aj my, sú ukryté hlboko v nás. Je len veľmi málo ľudí, ktorí sú ochotní prijať tento názor. Často počujeme, ako ľudia lamentujú, pýtajú sa prečo práve oni stretávajú rovnako zlých ľudí - netolerantných, klebetných, nespoľahlivých, dokonca agresívnych. A čo na to psychológovia? Vraj, preto lebo sa majú niečomu naučiť, to niečo znamená zbaviť sa vlastných negatívnych vlastnosti. Tak je, všetko, čo sa okolo nás deje, ľudia s ktorými žijeme, pracujeme, udalosti, ktoré sa v našom živote opakujú sú zrkadlom nášho vnútra. Čím viac ich popierame, tým častejšie nám prídu do cesty.

Naučme sa účinne komunikovať. Dodržujme celkom jednoduché ale hlboko ľudské zásady:

1. Používajme úsmev a humor, je korením života.

2. Nekritizujme a neohovárajme iných. Každý môže urobiť chybu, nikto nie je neomylný. Dôležité je poučiť sa z chýb.

3. Odpúšťajme. Niekto si práve teraz pomyslí, že je to prežitok, ale po čase zistí, že sa mýlil. Ak nedokážeme odpustiť ublížime najviac sebe. Hnev a nenávisť nás môžu rýchlo prevalcovať, obrátia sa do nášho vnútra – pôsobia proti nám.

4. Odmietajme negatívne myšlienky. Nepožívajme slová, ako sa to nedá, hľadajme spôsob, ako veci robiť lepšie, krajšie.

5. Nešetrime slovami vďaky, čarovné slovká prosím, ďakujem..., sú naozaj čarovné a pomôžu aj v tých najnepriaznivejších chvíľach.

Ak prejavy úprimnosti a pozornosti prijmeme ako svoj životný štýl, určite dosiahneme uznanie, po ktorom túži každý z nás.

Autor: Anna Čunderlíková