Kofeín náš každodenný

Kofeín obsahujúce rastliny sa vyvinuli preto, aby získali ochranu proti útokom baktérií, húb a hmyzu. Kofeín potláča aktivitu baktérií a húb a spôsobuje sterilitu určitým druhom hmyzu. Navyše sa kofeín  dostáva do okolitej pôdy, kde zabraňuje rastu buriny.
Väčšina rastlín, ktoré produkujú kofeín, bola objavená a používala sa už v dobe kamennej. Spočiatku ľudia žuli semienka, kôru a lístie rozličných rastlín a pravdepodobne spájali toto žuvanie s následnými zmenami v nálade a správaní sa. Napokon bol kofeín kultivovaný a používal sa na zmiernenie únavy, povzbudzovanie vedomia a zlepšenie nálady. Čaj sa používal ako horúci nápoj aj liek.

Záznamy ukazujú, že v Číne ho poznali už pred 4700 rokmi a odtiaľ sa rozšíril do Japonska okolo roku 600 pred naším letopočtom, ale trvalo takmer 700 rokov, kým sa zaradil do denného života v Japonsku. Holandskí obchodníci priviezli  napokon čaj aj do Európy.

Prvé slovo káva sa našlo v arabských listinách z 10. storočia. Napriek tomu existujú záznamy, že káva sa pestovala už v 6. storočí v Etiópii. Jedna arabská legenda hovorí o mladom chlapcovi, pastierovi kôz, ktorý si všimol, že jeho kozy sú veľmi veselé po tom, čo zjedli akési bobule. Kávové bobule sa žuvali v Afrike až do 19. storočia.

Arabi po prvý raz vyrobili nápoj tak, že rozdrvili bobule a skvasili tekutinu, získanú z kofeínovej rastliny. Na začiatku 11. storočia začali používať kávové zrnká na prípravu horúcich  nápojov zvaných "qahwah". Tak, ako sa šíril nápoj, tak sa šíril aj názov do jazykov rozličných národov, ktoré tento nápoj začali používať. Výsledkom sú slová ako caffe, koffee, koffie, caffee...
Koncom 17. storočia mali Holanďania kávové plantáže na ostrove Jáva. V priebehu ďalších 50 rokov založili svoje plantáže Francúzi a Briti v karibských kolóniách. Kultivácia kávy sa rozšírila do strednej a južnej Ameriky a na začiatku 19. storočia sa stala Brazília hlavným dodávateľom kávy do Indie. V roku 1860 sa stali Spojené štáty konzumentom viac ako troch štvrtín svetového množstva kávy, pričom viac ako polovica jej pochádza z Brazílie.

LEKÁRSKE VVUŽITIE KOFEÍNU
Dokázalo sa, že kofeín zrýchľuje dýchanie, keďže povzbudzuje tú časť mozgu, ktorá reaguje na zmenu hladiny oxidu uhličitého v krvi. Kofeín môže zlepšiť hĺbku dýchania posilnením činnosti bránice, ktorá je hlavným svalom, podieľajúcim sa na vdychu a výdychu. A tak kofeín môže byť užitočný pre pacientov s pľúcnymi chorobami, ktorí trpia zástavami dychu.
Astmatickí ľudia majú ťažkosti s dýchaním, pretože sa ich prieduškové cesty ľahko zovrú. Droga theofylín sa dlho používala pri liečbe astmy, pretože roztiahla priedušky a uľahčila dýchanie. Nedávno sa dokázalo, že aj kofeín je rovnako účinný. Avšak účinná dávka (predstavuje asi 9 priemerných šálok kávy pre stredne veľkú osobu) vyvoláva nežiadúce efekty - triašku a chvenie. Spolu s prospešnými účinkami kofeínu na dýchanie je droga úspešná pri povzbudzovaní dýchania u novorodencov, ktorí sami nedokážu začať dýchať. Ak sa podáva s jedlom, kofeín zvyšuje rýchlosť, s ktorou sa potrava premieňa na energiu. Kofeín je preto bežná prísada v prostriedkoch na chudnutie. Kofeín často obsahujú lieky na bolesti hlavy, ako aj iné lieky tlmiace bolesť, kde pravdepodobne pôsobí proti skľučujúcim účinkom drog v týchto liekoch. Kofeín sa používal aj ako pomôcka pri liečení plodnosti tým, že zvyšoval pohyblivosť spermií. Napriek tomu, že koncentrácia, ktorá zaručí tento efekt, je veľmi vysoká, neboli objavené žiadne vedľajšie účinky na spermiách.

ZÁVISLOSŤ NA KOFEÍNE
Technicky vzaté je drogou chemická látka, ktorá sa používa na zabránenie alebo na liečenie chorôb alebo na rozšírenie osobného fyzického alebo psychického blaha. V skutočnosti používajú ľudia kofeín zo všetkých týchto dôvodov a kofeín má všetky tieto účinky, avšak obvykle len vo veľmi obmedzenej miere.
Kofeín je najobľúbenejšia droga na svete. Hoci sa kofeín používa z oboch lekárskych i nelekárskych dôvodov, väčšinou sa používa nelekársky, pre svoj povzbudzujúci účinok na náladu a správanie sa. Drogy, ktoré sa používajú na upravovanie nálady a zmenu správania, sa nazývajú psychoaktívne drogy. Heroín, kokaín, marihuana, nikotín, alkohol a kofeín sú psychoaktívne drogy. Čistý kofeín je biely prášok s horkou chuťou, ktorý pripomína obilný škrob. Je mierne rozpustný vo vode pri telesnej teplote a ľahko rozpustný vo vriacej vode. Prvý raz bol izolovaný z kávy v roku 1820 a z čaju v roku 1827 a pomenovali ho "theín". Čoskoro sa dokázalo, že účinky kávy a čaju spočívajú práve v kofeíne. Po káve a čaji sú ďalším dôležitým zdrojom nealkoholické nápoje, ako aj kakao a čokoláda.
Ľudia, ktorí pravidelne konzumujú veľké množstvo kávy (viac ako 5 šálok denne), často zisťujú, že sa ich organizmus tomuto množstvu prispôsobuje a ich tolerancia k látke sa zvýšila. Výsledok je ten, že musia zvýšiť svoju spotrebu, aby si zabezpečili povzbudzujúci účinok. Ak sú takíto ľudia istý čas bez kávy (v niektorých prípadoch len pár hodín), trpia ústupovými symptómami, ako je únava, vyčerpanosť, bolesti hlavy a podráždenosť z dôvodov ich fyzickej a psychickej závislosti na droge.

PÔSOBENIE KOFEÍNU NA ĽUDSKÝ ORGANIZMUS
Tvrdenie, že kofeín povzbudzuje centrálny nervový systém - mozog a miechu - sa zakladá na veľmi málo aktuálnom pozorovaní samotného systému. Pozorovaním mozgu zvierat sa ukázalo, že kofeín rozširuje aktivitu buniek na povrchu mozgu, ktoré sú spojené s centrom vnímania a správania sa, a v hlbších štruktúrach spojených s inštinktmi a emóciami. Štúdie kofeínových účinkov na aktivitu ukázali, že predlžuje čas, keď sme schopní pracovať a skracuje čas, ktorý potrebujeme na načerpanie. Avšak tam, kde je potrebná pevná ruka a dobrá koordinácia pohybu, zapríčiňuje kofeín zhoršovanie výkonu. Kofeínové narušenie dobrej motorickej koordinácie sa prejavuje zvýšeným trasením rúk občas nazývaným "kávová trasľavka".

V otázke, či môže kofeín pôsobiť proti účinku alkoholu, je výskum nejednoznačný. Celkove však doterajšie výsledky nepodporujú ideu, že by niekoľko šálok kávy umožnilo opitému vodičovi viesť auto. V skutočnosti ho môže kofeín urobiť ešte nebezpečnejším, pretože zvýšením bdelosti si začne vodič počínať neadekvátne k svojmu momentálnemu stavu. Namiesto toho, aby bol ospalý a neškodný, stane sa čulým a nebezpečným.

Hoci existujú značné odlišnosti v reakciách na kofeín, ľudia, ktorí ho pijú veľa, obvykle spia kratší čas a niektorí veľkí "kávičkári" môžu trpieť určitým stupňom nespavosti, ba dokonca nemusia zaspať vôbec. Kofeín zvyšuje krvný tlak a zrýchľuje tep srdca. Hoci zmena často nie je významná, môže byť nebezpečná pre ľudí s vysokým krvným tlakom. Pitím veľkého množstva kávy sa zvyšuje vylučovanie kyselín do žalúdka, ale obmedzuje sa činnosť, ktorou žalúdok vyprázdňuje svoj obsah do tenkého čreva. Kofeín taktiež spomaľuje posun tráveniny tenkým črevom a zrýchľuje posun hrubým črevom. Tieto účinky môžu vyvolať narušenie zažívania, ba dokonca aj vznik vredov v žalúdku a v tenkom čreve.

V priebehu storočí človek nenašiel adekvátny únik zo skutočnosti. Objavil, ako znecitlivieť svoje telo, povzniesť svoje myslenie, otupiť prejavy nudného a špinavého sveta, alebo ako sa uzavrieť do hlbín svojho podvedomia. Človek môže nájsť dočasnú úľavu od bolestí, navštíviť svet extázy a divov. Ale keď sa vráti do skutočného sveta, zistí, že svet je rovnako zlý, ako keď ho opustil, a tak sa vracia späť do svojho vysnívaného sveta. Pod vplyvom drog.