Kliešťová infekcia

Dobre vyzerajúci zdravý pes je pýchou každého majiteľa. Ak sa pes pohybuje vonku je však, vystavený kontaktu s najrôznejšími parazitmi. Najviditeľnejšie a zrejme najnepríjemnejšie parazity sú kliešte.

Kliešť obyčajný (Ixodes rililus) prežije miernu zimu bez problémov vo všetkých fázach vývoja. A všetky potrebujú nasať teplú krv, aby mohli pokračovať vo svojej premene, resp. rozmnožovaní. Ploché telo kliešťa, najmä samičky, sa z veľkosti 3 až 4 mm zväčší nacicaním počas niekoľkých dní na 10až 15mm, a potom padne na zem, kde samička kladie niekoľko tisíc vajíčok do pôdy.

Vývoj kliešťa do dospelosti trvá väčšinou až do budúceho roka. Kliešte sa najviac vyskytujú v krovnatých zanedbaných miestach a na okrajoch lesa. Vydržia hladovať až dva roky. Ich výskyt vrcholí obyčajne v apríli a máji, a aj koncom leta. Najčulejšie sú pri vlhkom počasí. Prisávajú sa najmä na miestach s jemnejšou pokožkou na spodine krku psa, hrudi, bruchu. V mieste cicania dochádza k zápalu, niekedy aj hnisaniu, najmä ak zostane v rane sosák s hlavičkou pri odstraňovaní kliešťa. Preto je lepšie rany po kliešťoch dezinfikovať jódovou tinktúrou alebo aspoň liehom. Pri silnom napadnutí môže pes reagovať aj horúčkou alebo aj nervovými prejavmi otravy látkami vypúšťanými do ranky kliešťom. Oveľa horšia je však skutočnosť, že kliešť práve vďaka striedaniu hostiteľov, ktorým saje krv, funguje ako hlavný prenášač ochorení ľudí i zvierat. Všeobecne známe sú vírusové zápaly mozgu (kliešťové encefalitídy) u ľudí, ktoré však psa neohrozujú. Avšak v poslednom desaťročí sa objavili ďalšie druhy kliešťov, ktoré prenášajú infekciu zaujímavú pre psa - boreliózu. Výskumy dokázali, že každý štvrtý pes (podobne ako človek) v našich krajoch sa s touto chorobou stretol. Našťastie nie každý ochorie. Vďaka zdravotníckej osvete už väčšina ľudí u nás vie, že v prípade vzniku širokej červenej škvrny po cicaní kliešťa má vyhľadať lekára, aby sa infekcia zlikvidovala skôr, než sa rozšíri po celom tele. Potom totiž ochorenie prebieha pomaly v podobných fázach ako známy syfilis a je ťažko liečiteľné. Každý tretí až štvrtý kliešť, najmä v niektorých oblastiach, nosí v sebe zárodky boreliózy a pri jeho rozmačknutí sa možno tiež nakaziť cez drobné poranenie kože alebo aj očnú spojivku. Pes má nevýhodu v tom, že úvodné štádium infekcie v koži - široká červená škvrna - nebýva viditeľné a borelióza sa zistí až o niekoľko týždňov v štádiu únavnosti a chronických sťahovavých kĺbových ťažkostí. Našťastie liečba tetracyklinovými antibiotikami býva úspešná.

Ako sa však voči kliešťom brániť? Pes nemôže ísť do prírody so zaviazanými nohavicami ako človek, a preto sa vymysleli rôzne spôsoby ochrany, ktoré už mnohí chovatelia využívajú. Dezifenkčné prostriedky v sprejoch nanesené na srsť pred vychádzkou do prírody odpudzujú kliešte niekoľko hodín až dní. Obojky proti kliešťom pôsobia až 4 mesiace, avšak len pri trvalom nosení. Kúpele nie sú veľmi praktické pre jednorazový efekt a nevhodnosť častého použitia. Zo sveta sa k nám už dostali aj prípravky pôsobiace "zvnútra" v podobe tabletiek, ktoré pes občas užíva, alebo tekutín, ktoré sa po nanesení na jedno miesto na koži psa vstrebajú do celého tela a niekoľko týždňov výrazne obmedzujú napadnutie týmto nepríjemným parazitom. Tieto prostriedky možno dostať len u veterinárnych lekárov. Žiadne z nich sa však nemajú navzájom kombinovať podľa hesla "čím viac tým lepšie". Tieto novodobé prostriedky samozrejme nevylučujú starostlivosť kynológa prehliadnutím psa po vychádzke v prírode s prípadným odstránením kliešťa ešte predtým, než sa pevne prisajú. Kliešťa vzdorujúceho insekticídnym prostriedkom je dobré zaliať olejom alebo odlakovačom na nechty a po 15 až 20 minútach vykrútením pinzetou uvoľniť z pokožky. Nie je odôvodnené krútenie, pretože bodavý chobot kliešťa nemá žiadny "závit", ale len spätné háčiky. Najmä treba dať pozor, aby sa kliešť nerozmačkal.