Kedysi fajčil Bibliu, dnes vdychuje nádej

„Dokonca som bol ochotný nechať sa zneužiť cudzím chlapom, len aby som mal peniaze na drogy,“ rozpráva mi svoj príbeh Peter. Nemo počúvam. Vyzretý mladý muž z Petržalky, ktorý pouličný život s cigaretami, trávou a drogami vôbec začal spoznávať už vo svojich jedenástich. Postupne sa z neho stal narkoman. Ako sám hovorí, stratil všetko, čo mal. Dostal sa na úplné dno a zdalo sa, že je stratený. Že už z neho nič dobré nebude... A predsa – od toho dna sa mu raz podarilo odraziť.

Rozprávame sa uprostred hluku a zhluku mladých. Peťa som stretol v jednom zo stánkov na festivale CampFest neďaleko Kráľovej Lehoty. Stovky mladých ľudí sem prišli z celého Slovenska, aby sa spojili nielen cez kresťanskú hudbu, ale aj cez rôzne iné aktivity. Peter tu prezentuje svoju organizáciu, v ktorej je jedným z lektorov a riaditeľom zároveň. Okrem iného sa pravidelne prihovára mládeži kdekoľvek na Slovensku, aby im vyrozprával svoj príbeh a trocha ich usmernil. Tiež som bol zvedavý, ako sa to mohlo stať, že z bývalého narkomana, beznádejného prípadu, sa stane vzor nielen pre mladých. Človek, ktorý si kedysi drogy balil do odtrhnutých strán z Biblie a tak si vychutnával iné stavy, sa mi teraz priamo pozerá do očí, hovorí o svojich strhujúcich skúsenostiach a je príkladom toho, že osud sa môže zvrtnúť. Aj nesprávnym, ale aj správnym smerom.

Cigarety, tráva, extáza, piko či heroín. Halucinácie, krádeže, klamstvá a zúfalé činy zúfalého muža. Závislosť, beznádej, strata zmyslu bytia. Peter bol postupne viackrát súdený a odsúdený, opakovane väznený, neskôr prosiaci o odpustenie a odmietaný. Zavrhnutý, zaškatuľkovaný, nedôveryhodný... Nečudo, že chuť do života mizla. Našťastie sa mu podarilo od tohto dna sa odraziť? Ako? Vďaka tomu, čo v minulosti považoval za nezmysel a čosi fiktívne. Vo väzení totiž stretol chlapca, ktorého poznal aj z liečenia, no zrazu zistil, že ten chalan je úplne zmenený. Nerozumel, ako sa to dá. Odpoveď mala tri písmená: Boh. Viera, ktorá prináša zázraky. Pre niekoho ozaj len kopa smiešnych táranín a výmyslov, pre iného neodmysliteľná súčasť života.

Petrov príbeh ma zasiahol. Veď koho by aj nie... K svojmu odkazu navyše pridáva ešte dôležitú výzvu – aby ľudia neprestávali snívať. Pretože aj on, i keď bol na dne a znova vo väzení či liečení, sníval o šťastnom živote. O milovanej polovičke, radostnom živote, ktorý mu dá zmysel... A sny sa stali realitou, dnes ich už žije, preto sníva ďalej o ďalších cieľoch, ktoré postupne dosahuje – aj vďaka viere v seba, v iných, v Boha, v dobro... A stáva sa svetlom pre svoje okolie. Verím, že aj vďaka svojím negatívnym skúsenostiam privedie viacerých k pozitívnej ceste.

„Nádej sa rodí v mlčaní.“ (T. F. Merton)

  Marcel Páleš