Keď sme jeden pre druhého tajomstvom

Aký je v skutočnosti človek, ktorý žije v našej blízkosti? Určite mi dáte za pravdu, že jeden pre druhého sme veľkým tajomstvom. Nikto z nás nemôže tvrdiť, že človeka, s ktorým spoločne žije úplne pozná.

V živote môžu prísť nečakané udalosti a situácie, v ktorých reakcia blízkeho človeka, o ktorom sme si mysleli, že ho máme prečítaného od A po Z nás môže jednoducho prekvapiť. V pozitívnom, alebo v negatívnom zmysle. Jeden druhého spoznávame len do tej miery, pokiaľ je to pre nás samých bezpečné. Len z času na čas, akoby bol ten druhý na okamih ožiarený a my ho zrazu uvidíme v inom, v novom svetle, kedy pred nami odhalí to, čo bolo doposiaľ skryté. Jeho črty a reakcie spoznávame prostredníctvom spoločných zážitkov a udalostí.

Práve vďaka spomínaným okamihom sa vytvára plnohodnotný vzťah, v ktorom máme oproti iným ľuďom v súvislosti s blízkym človekom jednoducho „navrch“. Jemné nitky vzájomného spoznávania sa, po rokoch spoločného života splietame do koberca partnerstva. Jeden druhého spoznávame počas celého života. Dôležité je však neustále chcieť objavovať tajomné zákutia bytosti, ktorá žije po našom boku.

Ak sa dostávame do stavu, kedy nás prestáva zaujímať, čo si partner o tom, či onom myslí, niečo nie je v poriadku. Na to je potrebné tráviť spolu dostatočné množstvo času, aby sa vzájomná komunikácia neodohrávala len v rovine praktických otázok a toho, čo sa udialo počas dňa. Je všeobecne známe, že muži neradi rozprávajú o tom, čo sa deje v ich vnútri a o tom čo prežívajú.

Predpokladám však, že my ženy sme dosť rafinované a znalé situácie, vieme vypozorovať a odhadnúť situáciu, kedy stačí už len trošku, aby sme tú našu polovičku správne nalomili a dozvedeli sa ten správny kľúč k tajomstvu, ktoré v sebe ukrýva!

Katarína Matušková