Keď sa otec musí urýchlene stať aj mamou
Pre dieťa je mama všetkým. Zahŕňa nás jedinečným pocitom bezpečia, lásky a opatery. Je nám tou najbližšou osobou, ktorá s nami prežíva každú jednu emóciu, naše úspechy, no neraz nám odpúšťa aj zlyhania a pády. Čo ak sa toto krásne puto raz a navždy preruší?!
Stratu blízkej osoby prežívajú deti dosť emočne v každom veku. V tomto smere ich netreba podceňovať, celú situáciu nijako nezľahčovať a najlepšie to zvládnu len za pomoci inej blízkej osoby. Za pomoci otca...
To, že tu už mama nie je, môže mať hneď niekoľko príčin. Rozvod, nezáujem o deti alebo aj smrť. Najťažšie sa s deťmi hovorí práve o smrti. Tým sa veľmi zaťažuje ich psychika. O týchto veciach sa musí hovoriť pravdivo a opatrne zároveň. Čo sa v týchto chvíľach očakáva od otca?
Dieťaťu musí byť nablízku hneď od prvých momentov po matkinej smrti. Má byť emočne vyspelý, nedať najavo, že aj on sám zvláda túto situáciu len veľmi ťažko. Pre deti je naozaj už len jediným prístavom nádeje, ktorý im v živote bude ukazovať správny smer. Musí vedieť vhodne s deťmi o smrti komunikovať. To však mužom nejde s takou „eleganciou“ ako ženám. Najlepšie je požiadať o pomoc buď svojich rodičov, súrodencov alebo známych, ktorí sú často v kontakte aj s jeho deťmi.
Smrť je najlepšie pomenovať smrťou
Aj keď to hneď nejde a slová sa ťažko hľadajú, je to skutočne to najrozumnejšie riešenie. Čím je dieťa mladšie, tým sa so smrťou a stratou blízkej osoby vyrovnáva jednoduchšie. Týka sa to deti približne do veku 2 rokov. Aj ony prežívajú smútok a potrebujú čo v najkratšom čase nadviazať pevné a stabilné puto s druhou najbližšou osobou.
Pri deťoch od 3 do 8 rokov robia dospelí v otázkach smrti blízkej osoby azda najviac chýb. Ak pochybí otec, dieťa si veci vysvetlí po svojom a často nesprávne. Môžu to začať pociťovať ako odmietanie, nezáujem zo strany otca.
Na ňom bude to najväčšie bremeno. Informácie musí začať podávať deťom okamžite... Postupne a pravdivo. Deťom bude treba hlavne všetko objasniť. Prečo mamička zomrela? Naozaj tu už s nami nebude? Budete s nimi musieť komunikovať o chorobe, prípadne o nehode, ktorá sa jej stala osudnou. Príčiny straty pred deťmi nezamlčujte. Inak v tom budú mať zmätok a svoj zármutok môžu začať nevhodne potláčať. A tým sa ich psychický vývin bude v ďalších rokoch uberať zle. Dôsledkom je často psychická deprivácia, nedôvera v ľuďoch, strach nadviazať kontakty a pod. Na pleciach otca je toho naozaj dosť. Nemôže si dovoliť žiadne väčšie pauzy v komunikácii s deťmi. A práve to je jedno z období, keď dospelým najviac vyhovuje ticho...
Tatiana