Keď dospelí zabúdajú, že boli deťmi

Pepína z Longitálu je čarovné, drsno-vtipné rozprávanie najmä pre deti, ale nielen deti. Knihu si chcela Petra aj sama ilustrovať, žiaľ, nestihla. V marci 2017 totiž zomrela po ťažkej chorobe.
„Keď ochorela, a ono to nebola len nejaká chrípka, alebo angína, aj vtedy trpezlivo ťukala do klávesnice, aby to všetko postíhala a aby Pepínu dokončila. Aj keď bola veľmi chorá, skoro nikto o jej boji o život nevedel. To niekedy hrdinskí ľudia robia. Nepovedia o svojich trápeniach skoro nikomu a potom sa len tak znenazdajky zmenia na motýľa. Keď príde jar a práca je hotová, odletia si do neba, odkiaľ na nás dávajú pozor. Tak to spravila aj ona,“ popisuje jej dobrá priateľka Tamara Šimončíková Heribanová.

Je to rozprávanie o dievčatku, ktoré žije v dome na kopci neďaleko jedného veľkomesta. Otec spisovateľ a mama novinárka majú stále veľa práce a nikdy nie sú doma. Pepínin svet preto tvorí kamenný dom, divotvorná záhrada rastúca na jeho streche a podivuhodní susedia.

Jej snovému pohľadu na svet kontruje rozprávanie babky Katinky, ktorej drsno-vtipné príhody prenesú malého čitateľa do doby, keď sa žilo úplne inak.
Treťou líniou je rozprávanie Pepíninho otca, Ferdinanda Mráčika, ktorý sa práve vrátil z výpravy po Afrike a na pobyt doma si akosi nevie zvyknúť.

„Dospelým sa to niekedy stáva. Pre všetky povinnosti a dôležitú prácu zabudnú, že raz boli deťmi! A tak večer, vždy, keď môj syn zaspal, sadla som si za počítač a písala o Pepíne a o jej svete, na ktorý už nechcem nikdy zabudnúť,“ vysvetľuje Petra Hilbert ku knižke Pepína z Longitálu.

Petra Štrelingerová tvoriaca pod pseudonymom Petra Hilbert, vyštudovala bábkarskú scénografiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Neskôr absolvovala študijný pobyt na Katedre alternativního a loutkového divadla pražskej DAMU.
Od divadla sa však vrátila k ilustrácii, ktorá ju fascinovala už od detstva. Začala ilustrovaním krátkych glos a fejtónov v kultúrnej rubrike denníka Práca, neskôr kresbami v divadelných novinách Theatro.

Po ukončení vysokej školy sa začala jej spolupráca so spisovateľom Borisom Droppom, za ktorého knihy Poník z poník a cvikly na bicykli a Rak ohnivák a straka bez zobáka, získala prvé ocenenia IBBY v súťaži o Najkrajšie knihy Slovenska.
Pod vlastnou značkou vydavateľstva HILBERT, vydala v roku 2011 s podporou Ministerstva kultúry knihu s názvom Balada o srdci.

Milan Buno, literárny publicista