Keby zvieratá vedeli rozprávať

Nech už sú to sovy, jašterice, hady alebo korytnačky - v Ríši stredu to všetko putuje do hrnca. Ale predtým si obyčajne ešte vytrpia brutálne muky. Zdá sa, že čím je zvierací druh ohrozenejší, tým viac čínskym labužníkom chutí.
Keby tak korytnačky vedeli kričať bolesťou alebo aspoň zavýjať ako zbitý pes, alebo kvíkať ako divoké teliatko, tak by sa vari človek nad nimi zľutoval a odsekol im aspoň hlavu, kým ich vypitvá zaživa.

Takto ich však postavia na bok a zaboria dlhú čepeľ svojho noža medzi telo a pancier. Zviera bezmocne hrabe nohami. Z rán mu prúdom strieka krv, čepeľ sa vnára hlbšie do mäsa. Korytnačka vystrčí z panciera hlavičku a jej malé, vypúlené oči akoby žobrali o pomoc. Krátko po tom už ležia na stole zakrvavené vnútornosti. Žalúdok, srdce, obličky. Pľúca sa ešte hýbu.

Keby korytnačky vedeli kričať od bolesti a strachu, niesol by sa rev z trhoviska Čching-pching celým juhočínskym prístavným mestom Kuang-čou (Kantón) a nikto by potom nedokázal nevšímavo prechádzať okolo zvierat, po tisícoch predsmrtne vegetujúcich v misách, vaniach a škatuliach, bez toho aby dokázali zvedavo sa prizerať ich zabíjaniu.

Nelegálna cesta do hrnca

Trhovisko Čching-pching je jedným z najväčších prekladísk živých zvierat na juhu Číny. V drôtených košoch sa tiesnia okrem kurčiat a holubov aj mačky, opičky, krysy a bobri. Jeden muž predáva škorpióny a hady, iný zasa ropuchy. „Kantonci", hovorí sa v Číne, „jedia všetko, čo má štyri nohy, okrem stolov a stoličiek."

Najžiadanejšie sú však korytnačky. Ich mäso je pre mnohých Číňanov delikatesou. A navyše má údajne mimoriadne liečivé účinky. Vraj prečisťuje obličky a krv, pomletý pancier má zasa znižovať horúčku a pomáhať pri chrapote a ťažkých pôrodoch. Niektoré korytnačky sú sotva väčšie než chrobák, iné zasa vážia až štyridsať kilogramov.

O pôvode svojho tovaru obchodníci neradi hovoria. K zvedavým cudzincom nemajú dôveru. „Bangladéš", zamrmlú napokon, „Indonézia, Vietnam, Kambodža, Laos." Obchod s ohrozenými zvieracími druhmi sa v minulých rokoch rozvinul na výnosné medzinárodné pašeráctvo, prekonávané už len obchodom s drogami. Celosvetový obrat obchodu so zvieratami odhaduje Interpol na viac než pätnásť miliárd mariek. Od roku 1989 pritom tento obrat vzrástol na trojnásobok. Predaj korytnačiek nie je v Číne zakázaný, obchodníci sú však opatrní. Žiadne zo zvierat sa totiž nedostato do krajiny legálnou cestou. Prepašovali ich sem a mnohé živočíšne druhy, ktoré končia v čínskych hrncoch, sú vo svojej vlasti ohrozené vyhubením.

Polievka z tigrieho penisu môže na Taiwane alebo v Kórei stáť až okolo 250 €. Medvedí žlčník znamená 5 000 € a kilogram nosorožieho rohu asi 15 000 €. Pašerák heroínu riskuje všade na svete dlhoročné či doživotné väzenie, zatiaľ čo tomu, kto preváža tigrie kosti alebo medvedie pazúry, hrozí často len výstraha.

„Stojíme pred gigantickou ekologickou katastrofou," hovorí Judy Milsová, riaditelka východoázijskej pobočky organizácie Traffic v Hongkongu. Organizácia Traffic sleduje a dokumentuje svetový obchod so zvieratami. „Podľa našich odhadov je v Ázii v dôsledku obchodovania ohrozená vyhynutím prinajmenšom stovka zvieracích druhov. Hospodársky rozkvet Číny premenil túto krajinu na magnet, ktorý priťahuje všetko, čo prináša peniaze."

Štvornohá lekáreň

Od otvorenia sa Čínskej ľudovej republiky svetu a začatia hospodárskych reforiem koncom 70. rokov vykazuje „Ríša stredu" mieru hospodárskeho rastu, ktorá je jednou z najvyšších na svete, avšak s katastrofálnymi dôsledkami pre zvierací svet. Priepustnejšie hranice umožňujú voľné obchodovanie nielen s chladničkami, televízormi alebo videorekordérmi, ale aj s korytnačkami, hadmi, opicami alebo vtákmi. Okrem toho sa v Číne dostatočne rozšíril okruh zámožných rodín, ktoré si dnes môžu dopriať predtým nedostupné vzácnosti, ako sú tigrie zuby, medvedie laby alebo jelenie parohy.

Mnohé z týchto exotických prísad obsahu" čínske lieky. „S rastúcim blahobytom stúpa dopyt po starej medicíne," hovorí profesor zoologického ústavu v Pekingu a jeden z popredných čínskych expertov v odbore ochrany zvieracích druhov Wang Sung. „To predstavuje pre mnohé ohrozené zvieratá momentálne to najväčšie nebezpečenstvo."

Predovšetkým medvede a tigre sú pre Číňanov akousi „štvornohou lekárňou". Šťavy z medvedieho žlčníka pomáhajú proti zápalom, infekciám a vysokým horúčkam. Na tigrovi nezostane nevyužitá ani jedná časť jeho tela. Tigrí tuk údajne robí zázraky pri nevoľnostiach, dráždení na zvracanie a psom uhryznutí, mozog pri únave, chvost pomáha proti kožným chorobám a dlhé fúzy sú dobré proti bolesti zubov. Pomleté tigrie kosti zmierňujú reumatické bolesti.

Kedysi žilo na území medzi Bali a Sibírou asi 100 000 týchto veľkých mačiek, dnes je ich ledva 5000. V Číne ich divoko žije už len niekoľko kusov. A napriek tomu nespočetné čínske farmaceutické podniky stále vyrábajú produkty z tigrích kostí. To je podnetom pre pytliakov v krajinách ako je Barma, kde lov na tigrov nie je zakázaný, a rozsudkom smrti pre posledné indonézske tigre.

Ochrancovia zvierat bezbranní

Čínski lekári reagujú na kritiku západných ochrancov zvierat a ekológov, ktorých terčom je využívanie ohrozených druhov na výrobu liekov, veľmi citlivo. „Vyrástli sme s tradičnou medicínou," hovorí Pui-Chaj Put, riaditeľ lekárskeho výskumného strediska na univerzite v Hongkongu. „Mnohí z nás zažili na vlastnej koži, ako pomáha. Čo má robiť lekár, ktorý má ťažko chorého pacienta a vie, že by mu pomohol iba liek pripravený z rohu nosorožca? Koho má zachrániť?" To je v Číne častý argument.

Pekinská vláda mnohonásobne zvýšila výdavky na výskum náhradných látok za lieky, získavané zo zvieracích orgánov. V apríli 1981 podpísala washingontský Medzinárodný dohovor o ochrane chránených druhov zvierat a rastlín (CITES), ktorej signatármi sa už stalo 134 štátov. Protipytliacke zákony sa sprísnili, lovcom pánd a slonov hrozí dokonca trest smrti.

„Na papieri to všetko vyzerá veľmi krásne," hovorí Čao Wen, inšpektor colnej správy v juhočínskej provincii Jun-nan. „V skutočnosti však nemáme proti pašerákom šancu. Oni sú lepšie vybavení a my sme zle vyškolení. Mnohí z nás ani presne nevedia, čo hľadať, keď zadržíme nákladné auto. Ako mám u korytnačiek alebo hadov dokázať a rozlíšiť, ktorý druh je chránený a ktorý nie?" Čao Wen a jeho kolegovia z pohraničnej stanice zarábajú mesačne v prepočte necelých 100 €. A tak niet pre obchodníkov so zvieratami ťažké získať si ich priazeň.

„Problémom je neustále rastúci dopyt. A to nielen medzi lekármi, ale predovšetkým v kruhoch nových zbohatlíkov," hovorí Čao. „Ti sú úplne posadnutí po ohrozených druhoch na jedálnom lístku." Medzi čínskymi obchodníkmi je dnes otázkou prestíže pozvať svojich obchodných partnerov do reštaurácie, kde sa ponúkajú vzácne druhy zvierat. Kto dá objednávku niekoľko dní vopred, môže mať všetko.