KDE LEŽÍ SEVEROJUŽNÁ AMERIKA

Hispánsky živel je druhou tvárou floridskej Miami, tou prvou sú nesporne pláže a sex.

Určite každé z väčších amerických miest si nesie so sebou nálepku ľahkej rospoznateľnosti. Veľmi dobre sa ujali spojenia New York a peniaze, Las Vegas a zábava, Washington D. C. a moc. Výstižne a tak troška s úsmevom – patria napríklad k San Diegu dôchodcovia či golf a takí Houstončania sa nemusia hanbiť za to, že žijú v meste klimatizácií. Ale, s ohľadom na kruté juhotexaské horúčavy znásobené stopercentnou vlhkosťou prichádzajúcou z Mexického zálivu, patrí klimatizácia vedľa ropy k starostlivo stráženým kúskom mestského rodinného striebra. A čo povedať o juhofloridskej Miami? Je skutočne mestom pláží a sexu, ako o ňom súdia turisti po dvojdennom pobyte a referujú odľahčené bedekre. Určite áno, aj keď ide len o jednu, ale určite tú známejšiu tvár slnečnej metropoly, obmývanú vlnami Atlantiku.

Každá z hlavných štvrtí Miami žije vlastným, bez nadsadenia, oddeleným životom. Srdce Miami žije v legendárnej Miami Beach, prípadne jej elektrizujúcej časti South Beach s domami a hotelmi postavenými v nenútenom, pastelovo farebnom štýle Art Deco, v rokoch 1920 až 1930. To je to pravé miesto širokých pláží, sporo odetých a na Ameriku neobvykle krásnych žien, svalnatých mladíkov, stovky reštaurácií a kaviarní, barov, žiariacich neónov a nočnej zábavy. Rovnako je to miesto, kam smerujú davy turistov, všadeprítomná komercia, kde po zotmení postávajú na rohoch ulíc luxusné prostitútky.

South Beach : koniec súkromnej riviéry

Ešte pred sto rokmi tu pritom chátrala ovocná farma, ktorej majiteľ pravdepodobne vďaka božiemu vnuknutiu nahliadol do sľubnej budúcnosti. S pomocou peňazí rovnako zmýšľajúceho obchodníka Carla Fischera tu veľmi skoro zo špiny, smetí a mangrovníkových močiarov, povstala starostlivo naplánovaná krajina paliem, jemných piesočných pláží, hotelov a tenisových kurtov. V 30. rokoch minulého storočia platila Miami Beach za rezort výnimočnej kvality, kam sa schádzala vybraná elita národa. Okato nákladné panské sídla si tu vybudovali napríklad kráľ gumárenského priemyslu Harvey Firestone alebo multimilionár J. C. Penney, Harvey Stutz či Albert Champion. Ich domy stoja doteraz v ulici Collins Avenue prezývanej zo zrejmých dôvodov „ ulica milionárov“. Miami Beach prežila v 60. a 70. rokoch obdobie úpadku a štatút súkromnej riviéry jej nenávratne vypršal. Kam mohli predtým vkročiť len vyvolení, môžu dnes masy .

Štvrte prominentov však nevymizli. Jedna z nich sa napríklad nachádza na ostrove Key Biscayne južne od centra. Svoje letné sídlo tu tiež mal prezident USA Richard Nixon. Práve tu ho jedného rána v roku 1972 zastihla prvá správa o afére Watergate. Kvôli nej potom prišiel o úrad.

Polovica len pre Hispáncov

Ale Miami to nie sú len pláže, galérie, hotely, domy boháčov a priemerných 24 stupňov Celzia v tieni po celý rok. Američania niekedy mestu hovoria Severojužná Amerika. To kvôli rozsiahlej hispánskej komunite, ktorá v ňom žije takmer nezasiahnutá americkými vplyvmi, akoby to bol štát v štáte.

Korene týchto populačných rozdielností súvisia s rokom 1959, kedy na kubánsky trón dosadol marxistický vodca Fidel Castro. Krajina v priebehu behom niekoľkých rokov opustili stotisíce utečencov, ktorí zatúžili po zemi slobody – Miami bolo prvé poruke a odporci revolúcie v nej vítaní.

Z terajších dvoch miliónov obyvateľov je polovica hispánskeho pôvodu, väčšinou Kubánci ale tiež Portoričania, Hajťania. V niektorých častiach mesta sa inak ako po španielsky nedohovoríte. Na verejných priestranstvách sa vynímajú sochy juhoamerických osloboditeľov José Mártího a Simona Bolivara, čo do počtu mnohonásobne prevyšujú sochy ikon americkej štátnosti Abrahama Lincolna a George Washingtona. Niet divu, že novinky z Havany či Caracasu tu vzbudzujú väčšiu pozornosť než správy z Washingtonu.

Hispánsky živel je bezprostredný a všadeprítomný. Prerástol naprieč mestom, je ho počuť v uliciach, obchodoch, na benzínových pumpách, cítiť ho v reštaurácii... človek sa musí poštípať, aby si uvedomil, že nie je v hlavnom meste nejakého juhoamerického štátu ale stále oboma nohami v USA. Kubánska štvrť Little Havana, ktorá zachytila v 50. rokoch vôbec prvú vlnu utečencov, patrí možno prekvapivo k pokojnejším miestam v meste. Jej kúzlo spočíva v ospalej atmosfére rečniacich starcov s cigarami v ústach, vynikajúcou karibskou kuchyňou, štýlovými krčmami a so šťastím tu môžete naraziť na dramatický pouličný turnaj v domine. Pravda, veľa kubánskych emigrantov cíti silné puto so svojou materskou krajinou, ale len málokto dokáže vážne uvažovať o návrate bez ohľadu na to, aký režim bude v Havane pri moci.

Kolorit mesta doplňujú ešte dve ďalšie štvrte Coral Gables a Coconut Grove. Prvá z nich je odkazom luxusných časov 20. rokov s domami vybudovanými v španielskom a talianskom štýle. Druhá je potom dielom alternatívneho umenia 60. rokov so snahou nájsť v meste novú South Beach. Obe patria k tomu, čo v Miami znamená bývať na dobrej adrese.

Overseas Highway a Key west

Ako to už v USA býva zvykom, cesty označené číslom jeden bývajú synonymom prísľubu niečoho extra. Platí to aj pre floridskú jedničku – tzv. Overseas Highway – z Miami na Key West. Stošesťdesiat kilometrov dlhá diaľnica pospájaná päťdesiatimi mostami, pretína pás ostrovov Keys, z jednej strany ohraničených Mexickým zálivom, z druhej Atlantikom.

Keys ponúka všetko, čo Američania milujú a turisti obdivujú : fajnové rezidencie, víkendové chatrče, stovky hotelov ukrytých v pobrežnej džungli, rybolov, azúrovomodré more, pláže, jachty a tiež Štátny park John Pennecamp Coral Reef, s rozsiahlou kolóniou živých koralov a možnosťou potápania a šnorchlovania.

Jazdu po ceste sprevádzajú súbežne sa tiahnuce zbytky bývalej železničnej trate, ktorú z Miami na Key West vybudoval v roku 1912 železničný magnát a spoluzakladateľ spoločnosti Standard Oil Henry Flagler. Bez tohto miliardára a filantropa a pochopiteľne jeho železnice by Florida zaspala pekných pár rokov civilizačného vývoja. To on prepojil vtedajšiu divočinu južnej Floridy so zbytkom Spojených štátov. Trať na Key West bola jeho posledným projektom. Zomrel rok po jej dokončení v roku 1913. Monumentálna stavba ho prežila o 22 rokov, keď ju zo zemského povrchu spláchol uragán Labour Day, označovaný za búrku storočia. Vtedy zahynulo 400 ľudí.

Len pre porovnanie: uragán Andrew, ktorý bol silný zhruba rovnako ako Labour Day, spustošil v roku 1992 juhovýchodné predmestie Miami a napáchal škodu za neuveriteľných 800 miliárd korún.

Vrcholom tejto dobrodružnej cesty ja nesporne Key West, najjužnejší bod a konečná stanica severoamerického kontinentu, ďalej jazdia len lode. Na Kubu je to odtiaľ, z konca ulice Whitehead, len 130 kilometrov.

História ostrova je plná pirátov. Koniec koncov ostrov zbohatol na tovare zachráneného zo stoviek lodí, ktoré stroskotali na miestnych koralových útesoch. Vedľa rybárov a ľudí z celého sveta, ktorým sa v malej komunite zapáčilo, tu býval taktiež rad spisovateľov a umelcov. Z nich najznámejší bol Ernest Hemingway, ktorý tu napísal román Komu zvonia do hrobu a Mať a nemať. Z jeho domu na ulici Whitehead je dnes múzeum. O niečo ďalej žil Tennessee Williams, ktorý si svoj dom s cyprišového dreva nechal na pramici previezť až z Kuby.

Key West preslávil neviazaný spôsob života spojený opovrhovaním zväzujúcich pravidiel zbytku Spojených štátov. Veď len na dvoch miestach USA sa dá vyjsť s pohárom piva len tak na ulicu: v New Orleans a na Key West. Starobylá ulička Duval Street, plná obchodíkov, krčmičiek a barov, býva pyšno nazývaná najdlhšou ulicou sveta. Siaha totiž od Atlantiku až k Mexickému zálivu.

Nedajme sa prekvapiť hojne znejúcou slovenčinou. Na Key Weste žije niekoľko tisíc Slovákov, ktorí tu nelegálne pracujú v krčmách, hoteloch a na pumpách. Key West je rovnako miestom početnej homosexuálnej komunity. Podľa striedmych odhadov sa takmer polovica z 30 tisíc stálych obyvateľov ostrova sexuálne orientuje na rovnaké pohlavie.

I keď je dnešné Key West hlavne o komercii, stále platí, že mimo turisticky exponovanej časti si uchováva pôvodnú atmosféru Karibiku, ktorú mu kedysi vdýchli kubánski a bahamskí osadníci.

Národný park Everglades

Kto niekedy zavítal na juh Floridy a stihol navštíviť Národný park Everglades, určite neľutoval. Ľahko totiž podľahol podmanivému čaru mangrovových močiarov, utajených jazierok a plytkých riek s desiatkami vtáčích druhov, floridskými pantermi a aligátormi.

Máloktorý z návštevníkov pritom vie, že krehký subtropický ekosystém, dodnes obývaný komunitou seminolských Indiánov, zvoľna a vytrvalo vymiera. Meter za metrom ukrajuje z unikátnej rezervácie rozpínavá urbanizácia, dusia ju agresívni farmári, otravuje floridský priemysel. Došlo to až tak ďaleko, že niektoré zo živočíšnych druhov úplne vymizli a iné druhy to zrejme ešte len čaká. A až v roku 1994 pochopili federálny a floridskí politici – a bolo to pre nich prekvapivé zistenie, že služba verejnosti nie je len výhodná symbióza s vplyvnými priemyslovými lobby. Plán záchrany, považovaný za najväčší projekt svojho druhu na svete, odštartoval naplno v roku 2000. Bude trvať 30 rokov a daňových poplatníkov príde zhruba na 8 miliárd dolárov. V prvej fáze počíta predovšetkým s ochranou vodných zdrojov a ich čistením, prísnym dohľadom na kvalitu pritekajúcej vody, úplnou kontrolou nad 1600 km umelých kanálov, výstavbou zhruba tisícky kilometrov protipovodňových hrádzí a stoviek monitorovacích staníc.

Rad deštruktívnych činností bol síce v 90. rokoch minulého storočia obmedzený, zastavený alebo zakázaný, ale vyvážený systém Everglade sa naďalej rúti zotrvačnou silou po vzore dominového efektu.

Everglades stručne

Rezervácia Everglades bola založená v roku 1947, aby chránila unikátny vodný, rastlinný a živočíšny ekosystém, ležiaci v juhozápadnom cípe Floridy. Pre návštevníkov je rezervácia prístupná z juhu a severu. Do nepriepustných delt a labyrintov desiatok tisíc malých ostrovčekov a močiarov sa dá preniknúť len úzkymi ramenami riek na kanoe, motorovom člne alebo vznášadle pilotovanom ochrancom parku.

Praktické rady v skratke:

Pri kúpaní je nevyhnutné mať oblečené plavky, čo platí aj u detí. Uzavrite poistenie na naliehavé lekárske zákroky. Ak si chcete prenajať auto, potrebujete medzinárodný vodičský preukaz. Zástrčky v USA sú odlišné od európskych, adaptéry bez problémov zakúpite v špecializovaných obchodoch. Nezabudnite si kúpiť fľašu dobrého floridského vína, ktoré je známe tým, že nie je z hrozna ale ovocné, a teda viac-menej sladké.

Čo musíte vidieť:

Miami – Miami seaquarium a štvrť Art deco

Orlando – Kenedy space center – vesmírne stredisko a Universal Studios

Národný park Everglades

Key West – najjužnejší bod USA

Tampa – Busch Gardens – zábavný park s 2700 zvieratami a atrakciami

Florida v číslach:

- Počet obyvateľov: viac ako 18 miliónov

- Príjem na obyvateľa za rok 26 596 USD (priemer USA 21 658 USD)

- Priemerná cena domu 223 320 USD (priemer USA 146 102 USD)

Jednoducho, bez víz:

Od 17. novembra 2008 bola zrušená vízová povinnosť do Spojených štátov. V súčasnosti občania Slovenskej republiky vlastniaci biometrický pas nepotrebujú na cestu do USA vízum. Ak nemáte vízum vo svojom pase, máte možnosť pred každou cestou do USA vyplniť formulár ESTA. Registrácia v systéme sa odporúča najneskôr 72 hodín pred cestou. Každá odsúhlasená žiadosť je platná 2 roky alebo do skončenia platnosti pasu.

http://cestovatel.eu/amerika/clanok.php?id_country=288