Kde hniezdia bociany

K typickým obrázkom vidieka oddávna patrili bocianie hniezda na strechách, komínoch alebo kostolných vežiach. Bohužiaľ, ich počet ustavične klesá a kedysi u nás hojne zastúpený bocian biely patrí dnes k ohrozeným druhom.

Zo svojich zimovísk k nám prilietajú koncom marca ako poslovia jari a väčšinou vyhľadávajú to isté hniezdo. O sťahovaní bocianov hovoria mnohé ľudové pranostiky i príslovia. Avšak o ich cesty sa pomocou značkovacích krúžkov i miniatúrnych vysielačiek umiestnených priamo na tele vtáka zaujímajú aj dnešní odborníci. Denne ich sledujú počas letu na ich zimovisko. Nezaujímajú sa len o to, kam mieria, ale aj akú techniku letu používajú. A tak sa prekvapujúco dozvedajú, že sa bociany počas svojich ďalekých ciest starostlivo vyhýbajú dlhšiemu preletu cez more, a práve tak aj vysokým horám, napríklad Alpám.

Tiahnu len za priaznivých poveternostných podmienok a majstrovsky využívajú teplé vzostupné prúdy vzduchu, ktoré sa však tvoria iba nad pevninou. Dávajú sa nimi vynášať do veľkých výšok, odkiaľ kĺzavým letom pokračujú vo svojej ceste. Denne tak preletia asi 200 kilometrov.

V našej krajine žijú dva druhy bocianov. Bocian biely si obľúbil prostredie otvorenej nížinnej krajiny v záplavovom území riek a okolo rybníkov. Jeho vzácnejší príbuzný bocian čierny u nás žije v hlbokých ihličnatých a listnatých lesoch. Neboja sa zaletieť aj vyššie do hôr. Svoje rodné hniezdiská opúšťajú obidva druhy približne v polovici augusta. Kto mal len trocha šťastia, mohol sledovať let bociana. Ak nachádza v okolí svojho hniezda dostatok potravy, prelieta za ňou z miesta na miesto pomalými rozmachmi širokých krídel. Keď však musí preletieť do väčšej vzdialenosti, stáva sa z neho malé lietadielko - klzák. Skúsene zakrúži nad zemou a neomylne nájde "komín" teplého stúpajúceho vzduchu, ktorým sa vo chvíli nechá vyniesť do výšky. Odtiaľ kĺzavým letom v priamke zamieri do vzdialeného loviska. Túto  techniku lovu s maximálnym využitím priaznivých poveternostných podmienok bociany používajú najmä počas ťahu na svoje zimoviská i pri jarnom návrate.

Bocian biely kedysi hniezdil v rozsiahlych lesných komplexoch. Pravdepodobne s úbytkom mohutných stromov, ktoré mu slúžili na stavbu veľkého hniezda, sa dostal do blízkosti človeka. Často sa celé generácie vrátia na to isté miesto. Ani tento rok to nebolo inak. Vrátili sa do svojho hniezda, i keď nebolo pôvodné. To bývalo na starom topoli, ktorý sa však pred desiatimi rokmi zrútil aj s hniezdom. Vtedy pomohol človek. Približne na mieste starého topoľa postavil betónový stĺp, na ňom základ hniezda - a bociany sa opäť vrátili. Koncom augusta už na hniezde postávali tri mláďatá. Nebolo ľahké pozorovať ich pretože bociany majú únikovú vzdialenosť asi osemdesiat metrov a bližšie k sebe si človeka nepripustia. Niekoľko dní bolo nádherné slnečné počasie. Mláďatá väčšinu času trávili narovnávaním drievok, preberaním peria a mávaním krídiel.  Najväčší krik sa v hniezde strhol vždy v čase, keď priletel do hniezda jeden z rodičov a priniesol potravu, ktorú vyvrhoval na dno hniezda.
Mláďatá sa usilovali získať z prinesenej potravy čo najväčšiu časť. Dospelí väčšinou odlietali opäť loviť, alebo pristávali na streche najbližšieho staveniska, kde chvíľu vyčkávali, a až potom sa opäť vybrali za korisťou. Keď sa dlho nevracali, najstaršie mláďa dokazovalo, že vie lietať - nádherným oblúčikom obkrúžilo okolo hniezda. Mladšie dve mláďatá iba trénovali vzlety v hniezde. Roztiahnutými krídlami mávali tak silno, že vystúpili nad hniezdo a opäť pristáli.

 Cestovanie bocianov je smerovo veľmi náročné a bez dobrej navigácie by nebolo možné. Preto sa mladí neskúsení jedinci dávajú počas týchto ciest viesť svojimi staršími druhmi. Pred odletom sa zhlukujú do kŕdľov a vyčkávajú na priaznivé poveternostné podmienky. Povel na odlet dávajú staré vtáky. Začnú krúžiť a stúpať do výšky, všetky ostatné sa k nim postupne pridávajú. Za 80 rokov výskumu krúžkovania sa zhromaždilo niekoľko stoviek údajov, nálezov z ich každoročnej migrácie, a tak sa mohla zostaviť podrobná mapa ťahovej cesty európskych bocianov do afrických zimovísk. Tiahnu odtiaľ dvoma smermi málo používaným juhozápadným a oveľa frekventovanejším juhovýchodným smerom. Tieto rozdiely sú spôsobené pravdepodobne tým, že vtáky majú väčšiu možnosť cestovať čo najbližšie pri riekach. Cez južné Slovensko do "bocianej brány" Maďarska, potom na Balkán, Bospor, Malú Áziu, Palestínu a do srdca Afriky. Zimoviská tu hľadajú všade pri bahnistých brehoch riek a ak potravy nie je dostatok, púšťajú sa ďalej k pobrežiu. Okolo vody vždy nájdu nejakú žabu a ak nie, tak zabrúsia do okolia za väčším hmyzom alebo početnými sarančami.

Na zimoviskách sa nezdržia dlho, možno necelé dva mesiace. Už počas februára sa staré bociany vydávajú na spiatočnú cestu rovnakou trasou, akou prileteli, aby sa najneskôr začiatkom apríla dostali ku svojim hniezdam a mohli si ich ustrážiť pred cudzími nájomníkmi. Mladé bociany sa však  domov neponáhľajú, viac ich láka bohato prestretý stôl než rodisko, a napokon, kam by sa ponáhľali, keď pohlavne dospievajú až v treťom roku svojho života?