Kateřina Tučková: Žítkovské bohyně

Autorka je vynikajúca rozprávačka, získala najvýznamnejšie ocenenia, aké sa udeľujú spisovateľom v Českej republike, ale nič nevystihne čaro jej príbehu tak ako skutočnosť, že aj niekoľko dní po prečítaní Žítkovských bohýň vám v mysli rezonuje Žítková a jej obyvateľky. Kniha sa vryje hlboko pod kožu nielen krutým koncom hlavných hrdiniek, ale aj priblížením magického čara krajiny, v ktorej sa odohráva.

Na pomedzí Slovenska a Bielych Karpát žili celé generácie v súlade s prírodou,  v bohabojnosti, ale aj v neskutočnej biede. Často upierali zrak k bohyniam, ako ich ľudovo nazývali. Tie vedeli predpovedať budúcnosť, pričarovať lásku, vyliečiť z choroby, dokonca aj zastaviť búrku. Toto tajuplné umenie sa dedilo vždy z matky na dcéru. Poslednou z rodu bohýň je Dora Idesová, ktorú po tragickej smrti matky vychováva jej teta Surmena. Dora, čerstvá študentka etnografie, sa rozhodne vedecky prekúmať bohovanie a popritom narazí na spisy, ktoré o jej tete viedol agent Štb. 
V osude Surmeny akoby sa odrážala rozporuplnosť celého dvadsiateho storočia, poznačeného vojnami, socialistickým budovaním, hlúpym prenasledovaním a poverčivou vierou v nadprirodzeno.

Autorka predala v Čechách 100 000 výtlačkov, Žítkovské bohyne sa prekladajú do niekoľkých jazykov. Masy očarených čitateľov prúdia na Žítkovú, aby aspoň na chvíľu pobudli na mieste, kde sa zrodilo toľko nešťastia a krásy.