Kaprun

APERITÍV: Konkurencia lyžiarskych stredísk je v Rakúsku ohromujúca. Na druhej strane, tradícia lyžovania zahraničných návštevníkov (ale aj domácich) je dlhoročne overená, takže si celkom dobre žijú všetci.
V zásade sa hrá o to, kto bude ktorú sezónu úspešnejší. Kvalita služieb je už taká vysoká, že marketingoví mágovia musia vymýšľať čosi naviac, čo často s lyžovaním už ani nesúvisí, alebo iba čiastočne.

PREDJEDLO: Kaprun je práve takým strediskom, ktorý vie ulahodiť všetkým. Bývať sa tam dá v rôznych kategóriách, pritom ste v horskom stredisku aj bývalej podhorskej usadlosti zároveň. Moderné hotely a penzióny síce dominujú, ale zo všetkých síl sa snažia vyzerať pôvodne, sú tam moderné polyfunkčné centrá aj stredoveký hrad, zjazdovky pre deti, rodiny, aj možnosť celoročného lyžovania na ľadovci; ak nestačí ponuka Kaprunu, o desať minút ste autom v Zell am See. Takmer \"za rohom\" je Kitzbühel, Krimml, Saalbach Hinterglemm, Bad Hofgastein aj Hochalpenstrasse.

HLAVN? CHOD: Napriek vymenovaným možnostiam sa do Kaprunu chodí hlavne za lyžovačkou na svahoch Kitzsteinhornu (3203 m). Áno, to je ten snehový amfiteáter s najvyšším lanovkovým stožiarom na svete (113 m), do ktorého sa, až do tragédie, kedy tam v tuneli zhorelo viac ako 150 návštevníkov, dalo dostať takzvaným horským metrom - mimochodom prvým na svete. V súčasnosti jazdí hore až do Alpincentra sústava dvoch lanoviek a pri údolnej stanici bývalého \"metra\" je pôsobivý pamätník obetiam niekdajšej tragédie.

ŠPECIALITA: Asi každý návštevník, a teda aj nelyžiar, sa aspoň raz nechá vyviezť lanovkou s kapacitou 60 osôb na najvyššiu stanicu do výšky 3029 m. Tá je okrem dobrej reštaurácie tvarom nie nepodobná švajčiarskej \"kolegyni\" na Schilthorne (tiež známa aj ako Piz Gloria - odkedy sa tam odohral jeden z príbehov Agenta 007), navštevovaná aj kvôli skvelej vyhliadke na Alpy široko-ďaleko. Navyše aj cesta k nej je zážitkom, lebo na to treba peši absolvovať takmer polkilometrový tunel. A na jeho konci vyráža panoráma dych. Vidíte stovky alpských velikánov vrátane nemeckého Zugspitze a najvyššieho „Rakúšana“ - Grossglocknera.

CHUŤOVKA: Osobne mi Kitzsteinhorn ako lyžiarsky terén vôbec nesedí, ale za mimoriadnu chuťovku považujem návštevu dvoch nádherných priehrad v dvojtisícmetrovej výške Stausee Moserboden. Žiaľ, turisti sa hore dostanú iba v letných mesiacoch, vtedy to tam však stojí za to!

DRINK NA ZÁVER: A ak sa tam teda vyberiete v lete vlastným autom, sľúbte mi, že absolvujete aj Grossglockner Hochalpenstrasse! Tá skvelá asfaltka vás nielen pohodlne dostane do dvaapoltisícových výšok, ale ponúkne toľko vysokohorských panorám a zážitkov, že sa vám nebude chcieť vrátiť dolu.

Text a snímky: FRANTIŠEK MICHLÍK