Kŕmenie psov a mačiek

Majiteľ psa alebo mačky, ktorého v súčasnosti neustále presviedčajú komerčné reklamy o tom, čo by kupovali jeho mačky, alebo je nútený sledovať strhané pohľady televíznych psov kŕmených čímsi nechutným a šťastne rozosmiate tváre ich kolegov, kŕmených vynikajúcim krmivom X, sa chtiac nechtiac stáva obeťou pochybností, čo je vlastne pre jeho zverenca to najlepšie.

Zostáva holý fakt, že komercionalizácia zasiahla aj oblasť kŕmenia malých zvierat a prehrýzť sa zmesou reklám k aspoň čiastočnej objektivite býva často neľahké. Je samozrejmé a pochopiteľné, že každý výrobca krmív, a následne aj jeho distribútor, označuje svoj výrobok superlatívmi. A aj také suché krmivo, v ktorom je mikroskopicky jasné zle pomleté perie, pripomínajúce svojím vzhľadom skôr zvratky sovy než kŕmenie pre zvieratá, je na obale označené ako "kvalitná a plnohodnotná potrava". Aj individuálne zvyky chovateľov, rôzne predsudky, predstavy a želania sa často odzrkadľujú v tom, čo sa zvieraťu predkladá. Treba si uvedomiť, že aj pes a mačka sú (a to v rámci rovnakého plemena) indivíduá, ktoré mávajú svoje špecifické želania a potreby. Preto jeden nežerie to, čo zbožňuje druhý a tretí sa kyslo tvári na to, čo zhltne ďalší. Z tohto pohľadu je určite dobré poučiť sa z rád skúseného chovateľa psov či mačiek, ale neľakajte sa, keď práve toto kŕmenie váš zverenec odmietne. Bohužiaľ, je skutočnosťou, že jednotliví  "malochovatelia" (tí, čo chovajú jedno či dve zvieratá pre radosť) si osvojili rady a názory "veľkochovateľov" (myslené tí, čo chovajú a rozmnožujú zvieratá aj na predaj), a tak absolútne nekriticky a bezhlavo plnia to, čo im "veľkochovateľ" poradil. A netýka sa to len konkrétnej značky krmiva, bez ktorého by šteňa určite zahynulo, ale aj vakcinačných schém, výrobcov vakcín a dokonca liečív. Tento trend je však pochybný a neprofesionálny.

V súčasnosti prevláda silná tendencia chovateľom zdôrazňovať, že komerčné krmivá sú vo všetkých smeroch pre zviera lepšie, než je to pri krmivách pripravovaných doma. Pravdepodobne však problém výživy zvieraťa nie je ani tak v spore "komerčná verzus domáca" strava, ale skôr "zvieracia verzus ľudská". Údeniny, čokoláda, slané keksy, korenené zvyšky jedál a podobne sú zložky, ktoré naozaj zvieraťu škodia. Domáca strava však môže byť tiež plnohodnotná, ale musí sa pripravovať iba pre zviera a podľa určitých zásad. Najčastejším hľadiskom posudzovania krmív chovateľom je ich chutosť, čiže "dobré je to, čo môj pes s chuťou zožerie". Bohužiaľ aj pri kŕmení zvierat sa stretávame s nemilým faklom, že to, čo je optimálne nutrične hodnotné, je tiež najmenej chutné a naopak. Analogicky si teda možno predstaviť, že kŕmenie tými najdrahšími (a hádam aj najkvalitnejšími) komerčnými krmivami, ktoré sa vyrábajú predovšetkým na optimálnu nutričnú hodnotu a nie na chutnosť, pripomínajú náš obed v podobe tuhého müsli nasypaného do bieleho nízkotučného jogurtu s pohárom čerstvej mrkvovej šťavy. Na druhej strane však možno súhlasiť s tým, že zviera by si malo pochutiť, pretože aj pozitívne chuťové vnemy sú podstatné pre zdravý priebeh tráviacich procesov. Nájsť strednú cestu medzi na jednej strane chutnými, ale škodlivými maškrtami a "kozmickou" absolútne nutrične vyváženou, plne vitamíno-mineralizovanou, ale menej chutnou  stravou na strane druhej, asi zostane večný  problém, pretože zviera kŕmi jeho majiteľ a ten rád vidí, keď zvieraťu chutí a rovnako tak ako on vedome porušuje v záujme ukojenia svojej vlastnej chuti zásady zdravej výživy sám na sebe. Tak pravdepodobne rovnako koná aj pri svojom psovi či mačke.