Jorn Lier Horst a Thomas Enger. Krimi Neumieraj mladá

„Niet pochýb, že obaja autori ovládajú svoje remeslo a vedia, ako správne nastaviť krivku napätia,“ napísal denník VG a Jyllands-Posten dodáva: „Škandinávsky noir s dôrazom na pochmúrnu atmosféru – výnimočne dobre zostavený a napísaný.“

Krimi Neumieraj mladá sa začína výsluchom policajného dôstojníka Alexandra Blixa, z ktorého sa dozvedáme, že jeho dcéra takmer prišla o život. A že zastrelil neznámeho muža, čo teraz musí vysvetliť špecialistovi Brogelandovi. Vypočúvanie odhalí aj ďalší smutný fakt: zastrelili jeho obľúbenú kolegyňu Sofiu Kovicovú. Brutálne ju popravili...

Mladá vyšetrovateľka totiž odhalila súvislosť medzi niekoľkými vraždami a podozrivými úmrtiami, ktoré sa odohrali v priebehu uplynulého pol druha roka. A zrazu k nim pribudne ďalšia. Snažila sa zavolať svojmu šéfovi Blixovi, ale nestihla...
Osobná vražda v pokojnej osloskej štvrti mala skoro dve obete: u Kovicovej totiž bývala v prenájme Blixova dcéra a vrah chcel zabiť aj ju. Iselin sa však podarilo utiecť po lešení a napokon ju doráňanú nájde polícia.
Takmer dvojnásobná vražda roztáča hrozivú špirálu udalostí. Blix zastrelí akéhosi muža a sám netuší, či je to ten správny páchateľ. A Iselin bojuje v nemocnici o svoj život...

O prípad sa zaujíma aj novinárka Emma Rammová, ktorá si veľmi rozumela s Kovicovou a tiež s Iselin. Prichádza na veci, ktoré unikli pozornosti polície. Blix sa púšťa do pátrania po páchateľovi a do boja, v ktorom zaznamenáva jednu porážku za druhou. Zachádza tak ďaleko, ako nikdy doposiaľ a prekračuje hranice, ktoré si myslel, že nikdy neprekročí.

Neumieraj mladá je 3.diel série Blix & Rammová, v ktorej vyšli knihy Bod nula a Dymová clona. Dvojica severských autorov Horst a Enger vytvorila ešte údernejší tím – samostatne patria k top škandinávskym autorom, ktorí majú množstvo fanúšikov. Svoje majstrovstvo a skúsenosti pretavili do série, ktorá si vás získa. A to najmä dvojicou Blix – Rammová.

Začítajte sa do novinky Neumieraj mladá:

Výsluchová miestnosť nemala okná, uprostred stál stôl, pri ňom tri stoličky, nič nehovoriaci priestor zarámovaný sivými stenami.
Vnútri bolo dusno. Teplo.
Alexander Blix strávil v podobných miestnostiach desiatky hodín, nie však tu, nie na kriminálke. A určite nie na tejto strane stola.
Chytil sa za čelo a nahmatal mäkký obväz. Stehy ho ťahali, cítil, ako mu v nich pulzuje.
Skutočnú bolesť mu však spôsobila až myšlienka na Iselin – šírila sa z brucha do hrudníka. Jeho krehké, malé dievčatko. Vydesený pohľad v jej očiach, nehybné telo. Všetko sa zbehlo tak rýchlo. Nestihol ani premýšľať.
Dvere sa otvorili.
„Prepáč, že som ťa nechal čakať,“ povedal muž, ktorý vošiel dnu.
„Veľa sa toho deje.“
Bjarne Brogeland mal takmer stodeväťdesiat centimetrov a napriek tomu, že mu už veľa nechýbalo do päťdesiatky, bol stále vyšportovaný a dával si záležať na tom, ako sa oblieka a ako vystupuje. Blix si všimol, aké tmavé má nakrátko zastrihnuté vlasy a aj to, že je čerstvo oholený. Zacítil aj vôňu trpkého mužského parfumu, z ktorej sa mu zovrel žalúdok.
Brogeland spravil pár krokov dopredu a dvere sa za ním automaticky zavreli. V jednej ruke držal pohár vody a v druhej hŕbku papierov. Sadol si. Odložil papiere a premeral si ho, akoby sa chcel na vlastné oči presvedčiť, aké zranenia utrpel.
Blix s ním pracoval roky na jednom oddelení, ale zriedkakedy robili na niečom spolu, a to z jednoduchého dôvodu – nevychádzali si. Celkom sa potešil, keď počul, že odchádza na kriminálku, na odbor vyšetrovania.
„Ako je tvojej dcére?“ spýtal sa Brogeland.
Blix sa zhlboka nadýchol. Všetko sa mu znova premietlo pred očami a striasol sa, akoby ho obliali ľadovou vodou. Videl lano, pád, nehybné telo na špinavej betónovej dlažbe. Krv a zvláštne vykrútené končatiny.
„Neviem,“ zachrčal a musel sa ovládať, aby mu nevyhŕkli z očí slzy. „Dajú mi vedieť, hneď ako ju dooperujú. Ale... zobrali ste mi mobil, takže...“
„Vieš, ako to chodí,“ povedal Brogeland.
Uprel pohľad do stola.
„Áno.“
„Povedal som im, aby sem niekto zašiel, hneď ako sa niečo dozvedia.“
„Im... kto sú to tí oni?“ spýtal sa Blix.
„No... kolegovia. Sledujú náš rozhovor.“
Kývol na kameru v ľavom hornom rohu miestnosti. Blix neotočil hlavu, aby jej venoval pohľad. Namiesto toho sa spýtal: „Budete vypočúvať aj Emmu?“
„Na to... na to ti teraz neviem odpovedať. Chápeš...“
„Taktické hľadisko,“ poznamenal Blix.
Brogeland sa usmial, no nijako to neokomentoval.
„Si si istý, že nechceš, aby bol pri našom rozhovore prítomný nejaký právnik?“
„Áno.“
„A si si istý, že si v stave zvládnuť to? Teraz, keď...“
„Chcem to už mať za sebou,“ povedal Blix. „Aby som sa mohol vrátiť k Iselin.“
Brogeland sa naňho pozrel s prižmúrenými očami, akoby si nebol celkom istý, či Blixovi vôbec dovolia, aby opustil túto budovu.
Blix nesklopil zrak. Špeciálny vyšetrovateľ sa pomrvil na stoličke. Odpil si z vody, ubezpečil sa, že je spustené nahrávanie a povedal, kto je prítomný, koľko je hodín a čo bude predmetom ich rozhovoru.
„Poznáš všetky predpísané postupy, Blix,“ povedal Brogeland.
„Musíme sa cez to prehrýzť.“
„Nemám s tým najmenší problém.“