Jesenná kríza

Len predvčerom sme prestali milovať letnú lásku a dnes už máme ruky plné šálok s horúcim čajom a večery netrávime pod bielou alejou, ale pod hrubou dekou. Nádcha a jej stupne Celziove na ortuťovom teplomere vystriedali hlasité decibely na plážovej diskotéke, čo je začiatkom veľkej jesennej krízy. Okrem iného to možno overiť aj podľa duševnej melanchólie, únavy, vetrom ošľahaných vlasov a opadaného lístia v gumákoch. O niekoľko dní neskôr začneme nazývať soplík angínou a namiesto zdravého životného štýlu či diéty nasadenej tesne pred vyzlečením sa do plaviek upadneme do kresla plného telenoviel a zemiakových lupienok.

Veď nič iné sa v takomto nečase ani nedá robiť! Vôbec si nemusíme posilňovať imunitu prechádzkami alebo, nedajbože, behom na čerstvom vzduchu, pretože oveľa jednoduchšie je to so šumivými vitamínmi a chemicky modifikovaným ovocím. Tým, ktorí si aj počas ruskej zimy vychutnávajú plávanie v tak trochu studenšej vode, vravíme blázni a my bežní leniví ľudia sa najradšej otužujeme za oknami našich zateplených bytov vo vlnenom svetri, pančuškách a chlpatých papučiach. A preto si myslím, že označiť jesennú krízu ako ďalšiu z pozemských nerestí nie je bulvárom, ale faktom.

Tatiana Kovalčinová