Jedlo bohov - kakao

Švédsky botanik Carl Linné dal živočíchom a rastlinám dva názvy: prvý je názov rodu, druhý označuje druh. U kakaovníka sa tento vedec prejavil lyricky, pretože mu určil oslnivý názov Theobroma Cacao, čiže jedlo bohov - kakao. Napokon aj čokoláda, už slovo samotné, vyvoláva predstavy orientálneho prepychu. Je to však pokrm tropickej Ameriky.

Európania objavili čokoládu až po štvrtej Kolumbovej výprave, ktorá priviezla niekoľko bôbov. Akonáhle Španieli spoznali význam kakaovníka, vyhlásili spôsob jeho pestovania za štátne tajomstvo. Nikto nesmel navštíviť ich plantáže alebo získať semená z Trinidadu, Haiti či ďalších kolónií. O krátky čas niekomu napadlo pridávať do kakaovej kaše trstinový cukor. Kašovitý nápoj sa zmenil na najobľúbenejšiu pochúťku šľachty. Až v roku 1609 pripravili Španielov o ich čokoládový monopol Maurovia a Židia vyhnaní práve z Pyrenejského polostrova. Aby sa svojim chlebodarcom pomstili, usadili sa neďaleko hraníc v mestečku Bayonne. Vďaka nim si o niekoľko rokov na kakaovom moku pochutnával celý dvor Ľudovíta XIV. K obľube čokolády prispeli aj dve francúzske kráľovné, jej nadšené konzumentky, ktoré boli zhodou okolností španielskeho pôvodu.

Parížski experti začali pestovať kakaovník v Indii a Angličania vo vlastných kolóniách. V očiach obdivovateľov čokolády dodnes drží primát Švajčiarsko. Historici sa dodnes rozchádzajú v tvrdení, kde a kedy bola založená prvá čokoládovňa. Niektorí uvádzajú, že to bolo v roku 1765 v americkom štáte Massachusetts. Iní zasa, že sa tak stalo o niečo neskôr vo Veľkej Británii, Švajčiarsku či Holandsku. Isté je, že firma C. J. van Houten en Loon s výhradným právom na výrobu kakaového prášku vznikla v Holandsku už v prvých rokoch osemnásteho storočia. A čoskoro - po zavedení mechanizácie - sa spoločnosť pýšila 29 fabrikami na spracovanie kakaových bôbov. Dovtedy sa jadrá upravovali ručne, prakticky rovnakým spôsobom, aký používali indiáni v časoch Corteza. A v roku 1828 dali Holanďania milovníkom čokolády a najmä jej výrobcom kakaový prášok z bôbov zbavených asi dvoch tretín tuku. Je to vlastne - kakao v prášku. Keď prišiel čas priemyselnej revolúcie, vyššej produktivity práce, cena sa znížila a kakao putovalo zo zámkov aj medzi ľud. V týchto rokoch ešte Švajčiarsko nemalo primát. Ba čo viac, keď k "helvetom" cestoval Goethe v roku 1797, bral si so sebou nemecké kakao, tamojšiemu nedôveroval. Čoskoro však Švajčiari prispeli k rýchlemu rozšíreniu "opojnej sladkosti", keďže skonštruovali stroj na miešanie tekutej čokolády. To už na dvere histórie klopala trojica pánov, ktorí navždy preslávili čokoládu. Najskôr musíme spomenúť švajčiarskeho kráľa sladkostí Philippa Sucharda. Vyučil sa v cukrárni svojho brata a v roku 1824 odišiel do New Yorku - nie s čokoládou, ale s kuframi hodiniek a výšiviek. Po roku, keď sa v Amerike dozvedel všetko o slobodnom podnikaní, sa vrátil, avšak bez peňazí. Vzápätí si vo Švajčiarsku v Neuchatele otvoril obchod s cukrovinkami. Ani nie za dvadsať rokov sa meno Suchard stalo pojmom v sladkom svete.

K sláve čokolády prispel aj Daniel Peter. Zoznámil sa s chemikom Conradom van Houtenom, ktorý objavil spôsob lisovania tuku z kakaových bôbov alebo výrobu kakaového masla. Keď sa k tejto základnej paste z bôbov pridalo mlieko a cukor, bola na svete mliečna čokoláda, ktorú Peter dodal na trh.

Vráťme sa však k menu najznámejšiemu - Suchardovi. Mali by sme vlastne hovoriť o triu. K Suchardovi totiž patrí aj Johann Jacobs, kedysi majiteľ špecializovaného obchodu s kávou v Brémách, a trojicu dopĺňa syn nemeckého imigranta James Lewis Kraft, ktorý zriadil v Chicagu roku 1903 prvý veľkoobchod so syrmi a ďalšími potravinárskymi výrobkami. Dnes má spoločnosť Kraft-Jacobs-Suchard ústredie v Zürichu. Je to popredný európsky producent a dodávateľ najkvalitnejších potravinárskych výrobkov. Menujme aspoň syry, kávu, čokoládu, majonézy, ryžu a dezerty. Švajčiarsky výrobca cukroviniek Kraft•Jacobs•Suchard je dcérskou spoločnosťou koncernu Philip Morris Cos.lnc., u nás má populárne výrobky, ku ktorým patrí napríklad káva Jacobs, čokoláda Milka, cukrovinky Figaro či žuvačky Hollywood.

Kakaovník sa pestuje asi v dvadsiatich krajinách. Kvitne v treťom roku. Ružové kvety sa rozvíjajú iba v popoludňajších hodinách a plod sa podobá tekvici, dlhej až 30 centimetrov. Prvú úrodu dá strom po piatom až siedmom roku, zato rodiť môže pol storočia. Plody dozrievajú počas celého roka. Vnútorná časť plodu ukrýva semená - kakaové bôby. Obyčajne ich je päťdesiat až sedemdesiat a sú obklopené ľahko skvasiteľnou cukornatou dužinou.