Je víno tekutý aspirín?

Víno vraj prospieva srdcu väčšmi ako láska. Niektorí lekári dokonca tvrdia, že abstinenciou riskujeme svoje zdravie. Je alkohol skutočne najlepšou medicínou?

Americké ministerstvo zdravia a zdravotníckych služieb si nedávno vzalo pod drobnohľad trend požívania alkoholických nápojov a prišlo s prvou správou v prospech alkoholu v dejinách federálnej zdravotnej polície. Podľa ním vydanej príručky - s názvom Sprievodca výživou Američanov - je pohárik či dva denne vyslovene prospešný. Tvrdí sa v ňom: „Umiernené pitie alkoholických nápojov súvisí u niektorých jedincov s nižším rizikom vzniku srdcovocievnych chorôb."

Toto vyhlásenie je o to šokujúcejšie, že v Amerike podobné príručky len spred piatich rokov striktne varovali, že „alkohol škodí zdraviu, a teda sa neodporúča požívať".

„Konečne si uvedomili, že pohár vína ľuďom zdravotne pomáha a vylepšuje ich životný štýl," hovorí Júlie Wiliamsová, spoluzakladateľka amerického spolku Milovníčky vina. Po dvoch storočiach márneho boja s démonom špiritusu sú Američania zrazu postavení zoči-voči novej argumentácii a nemožno povedať, že by im to padlo zaťažko. Dobré správy prichádzajú jedna za druhou: striedmi konzumenti alkoholických nápojov žijú dlhšie, nedostávajú tak často nádchu, netrpia žalúdočnými problémami - skrátka nehrozí im nič okrem občasného hlavybolenia po prehnanom pití...

Pohárik pre zdravie

Najväčším prekvapením však bola priama súvislosť požívania alkoholických nápojov a výskytu srdcovocievnych chorôb. Jedna štúdia za druhou ukazovala, že pravidelné pitie vína (pohár či dva denne) znižuje naše riziko srdcových ťažkostí o 50 percent a že umiernené požívanie alkoholu je zdravšie než úplná abstinencia. R. Curtis Ellison, ktorý vedie výskum o vzťahu vína k srdcovým chorobám na Bostonskej univerzite, však ide ešte ďalej. Tvrdí, že abstinencia je „hlavným rizikovým faktorom srdcovocievnych chorôb".

Ešte pred obezitou z hamburgerov a zemiakových hranolkov? Presne tak, hovorí Ellison, ktorého výskumy sčasti financuje vinársky priemysel. Pravdou je, že skutočne nevieme, prečo sú niektorí milovníci vína takí zdraví; nevieme, či je víno pre nás lepšie ako iné druhy alkoholu; ba nevieme ani to, koľko máme piť, aby sme boli zdravší. Americké názory na víno sa začali meniť v roku 1991, keď Morley Safer prišiel do francúzskeho Lyonu a vrátil sa s poznatkami o „francúzskom paradoxe". Išlo o to, že napriek vysokokalorickej výžive sú Francúzi až trojnásobne menej vystavení riziku srdcového infarktu ako Američania - a na vysvetlenie Safer len mlčky zdvihol pohár červeného vína. A bolo to!

Po storočiach relatívnej ľahostajnosti voči vínu sa jeho predaj v Amerike vyšplhal o 44 percent vyššie ako v predchádzajúcom roku a zostal takým natrvalo. „Zdravotný význam francúzskeho paradoxu víno demystifikoval," hovorí Rich Cartiere, vydavateľ mesačníka Wine Business. „Do roku 1992 sme produkovali o 30 percent vína viac, než sme mohli predať; teraz máme stále vypredané." Aj tak vína nie je priveľa: len 16 percent dospelých Američanov pije víno častejšie ako raz za týždeň. (Väčšina Američanov pije pivo - priemer desať fliaš týždenne je pre pivárov typický.)

Víno, pivo alebo poldeci?

Francúzov ťažko predbehnúť: majú totiž najvyššiu spotrebu alkoholických nápojov vôbec. Nechceme tým však povedať, že fľaša beaujolais je jediná vec, ktorou sa líšia od Američanov. Serge Renaud z Národného inštitútu zdravia a lekárskeho výskumu v Lyone, ktorý sa už dlho venuje skúmaniu francúzskeho paradoxu, prisudzuje dlhovekosť svojich krajanov aj niečomu inému než len vínu. Francúzi jedia viac ovocia, čerstvej zeleniny a obilnín ako Američania.

„Ak budete každý deň konzumovať steaky s mastnými hranolkami a zapijete to dvoma pohármi vína, nedožijete sa vysokého veku," tvrdí Renaud. Napriek tomu patrí k vášnivým vyznávačom sily vína. Publikoval štúdiu spracovanú podľa vzorky 36 000 mužov v strednom veku, ktorých podrobne sledoval 10 až 15 rokov. Tí z nich, ktorí pili 2 až 4 poháre vína denne, mali o 30 až 40 percent nižšiu úmrtnosť z rôznych príčin než tí, ktorí pili vína menej, viac alebo vôbec nepili.

Mnohí vedci s Renaudom súhlasia - až na jeho preferovanie vína oproti iným druhom alkoholu. Všetky jeho druhy totiž pomáhajú čistiť cievy od krvných doštičiek - malých krvných buniek, ktoré sa môžu usadzovať na čiastočkách tuku v cievach, a tak zapríčiniť ich upchatie. Alkohol tiež zvyšuje HDL -„dobrý" cholesterol. Či však je tým „optimálnym" alkoholom víno (kodanská štúdia), pivo (havajská štúdia) alebo destilát (harvardská štúdia), to veda zatiaľ presne nevie. Víno je zdravé kvôli vysokému obsahu antioxidantov, ktoré bojujú proti poškodeniam buniek, čiže predzvesti rakoviny.

Aj dobrého veľa škodí

Ako však ustriehneme, aby sme sa neopíjali? Vedci sa zhodujú v tom, že najlepšie je piť striedmo, pravidelne a pri jedle. Jedlo totiž spomaľuje vstrebávanie alkoholu v organizme a nadlho tlmí jeho účinky. Ľudia, ktorí uprednostňujú takýto spôsob stolovania, zväčša pijú víno. „Milovníci vína sú vyrovnanejší, viac cvičia a menej fajčia," hovorí Ellison. Umiernenosť možno nazvať mantrou výskumov pôsobenia alkoholu. Najnovšie príručky definujú umiernenosť ako maximálne dva drinky denne pre muža a jeden pre ženu.

Predpokladajme, že všetky spomínané štúdie majú pravdu. Môže teda každý začať brať víno ako liek? Nie celkom. S blahodarnými účinkami striedmeho pitia vína môžu rátať najmä starší muži a ženy po klimaktériu. Niektoré skupiny obyvateľstva by však nemali alkohol piť vôbec. Týka sa to mládeže do 21 rokov, ľudí s dedičným sklonom k alkoholizmu, ľudí pravidelne užívajúcich lieky a tehotných žien, nehovoriac o vodičoch.

Fajčiari si pitím alkoholu svoje zdravie len zhoršujú. „Keď spojíte alkohol s cigaretami, riziko vzniku rakoviny ústnej dutiny a hltana sa tým len zvýši," hovorí Charles Fuchs z Dana-Farberovho ústavu na výskum rakoviny v Bostone. Záverom: predstava alkoholu ako tekutého aspirínu, užívaného denne na prečistenie našich čriev, je priam deprimujúca. Šampanské síce môže byť „bohaté na antioxidanty", ako tvrdí Renaud, ale nesmie sa zamieňať so žiadnym liekom!