Je o 20 rokov starší

Stalo sa mi to, čomu by som neverila, že sa mi vôbec môže stať. Šialene som sa zamilovala do svojho šéfa. Má 47 rokov, je neuveriteľne pohľadný, bystrý a jeho optimistická nálada sa šíri rýchlosťou svetla. Najprv som sa ovládala a hovorila si, že je to iba poblúznenie, ale čím viac času som s ním, ako jeho asistentka, trávila, tým viac ma očarúval. Vie jednať s ľuďmi, zvláda na jednotku záťažové situácie a je veľmi galantný.

Keď mi oznámil, že s ním cestujem do Paríža na služobnú cestu, musela som skrývať nadšenie, ktoré som pocítila. Už som si predstavovala, ako intenzívne trávime spolu čas a ako mi neodolá. Vedela som, že sa mu páčim. Trošku ma síce hrýzlo svedomie, lebo som počula, že je šťastne ženatý a o manželke sa aj on sám vždy veľmi úctivo vyjadroval, ale vedela som, že som od nej takmer o 20 rokov mladšia. Teda príroda hrá v môj prospech.

Na služobnú cestu sme cestovali spolu lietadlom a bavili sa o práci, o záľubách a o živote, ako takom. Zdalo sa mi, že sa cíti v mojej prítomnosti veľmi príjemne. Dokonca pri vystupovaní ma chytil za pás, keď za mnou kráčal a tlačili sa na nás ľudia. Bola som celá bez seba. Hotelové izby sme mali relatívne blízko umiestnené a ja už som sa videla, ako trávim v tej jeho oveľa viac času. Vybalili sme sa a on ma poprosil nech sa pripravím, lebo o tri hodinky sme pozvaní na rokovanie.

Obliekla som si najkrajší kostým, aký mám. Urobila si ten najdokonalejší make-up a vyvoňaná som sa s ním stretla podľa dohody pred recepciou. Keď ma uvidel, usmial sa, žmurkol a povedal: „Veľmi Vám to pristane“. Poďakovala som sa a pomyslela si, ako sa už teším na noc.

Na rokovanie sme prišli včas, za stolom sedel už muž, asi 35-ročný a vedľa neho sedela žena v klobúku, mimoriadne elegantná. Muž bol Francúz, ktorý rozumel anglicky, ale komunikovať v angličtine nevedel. Ja som teda prekladala jeho francúzštinu do angličtiny, kým môj šéf aj tá šarmantná dáma hovorili na neho v angličtine. Sem tam som doplnila niečo aj ja, ak Francúz nerozumel celkom angličtine. Dali sme si výborné vínko, rokovanie prebiehalo nad očakávania dobre a ja som sa občas nenápadne obtrela o svojho šéfa. Dáma v klobúku mala poriadny šmrnc, vysvitlo, že ovláda 5 jazykov, bola vzdelaná a scestovaná, pri rokovaní zohrala strategickú úlohu. Šéf sa na ňu párkrát usmial, čo ma strašne vytáčalo.

Po rokovaní sme sa vrátili späť do hotela. Osprchovala som sa, prezliekla do zvodnej róby a zaklopala som šéfovi na dvere. Otvoril mi a udivene sa zapozeral. Brala som to ako výzvu. Vošla som dnu a pritlačila sa k nemu. Odsunul ma, usmial sa a povedal, že je so mnou veľmi spokojný ako s asistentkou, ale že iné mu ani nenapadlo. Poprosil ma nech odídem a vyprevadil ma späť k dverám s tým, že na celú situáciu vie bez problémov zabudnúť. Vyšla som ako obarená. Po chodbe sa zároveň blížila tá elegantná dáma a po slovensky ma usmiata oslovila: „ Manžel nie je u seba?“

Ostala som obarená úplne. Zahanbila som sa ako posledný pes, pokrčila neurčito plecami a odcupitala do svojej izby. O chíľu sa chodbou ozýval zvonivý smiech sexi manželky môjho šéfa a jeho optimistický hlas. Cez okno som ich pozorovala, ako nastúpili do taxíka a v dobrej nálade niekam odfrčali.

Šéf slovo dodržal, nikdy potom mi nijako nenaznačil tú trápnu situáciu, a tak pracujem u neho ďalej. Spočiatku som síce prerevala celé noci, ale teraz to už všetko chápem. Šéf má doma drahokam, o ktorý nemá zmysel prísť. Snáď i ja s niekým vytvorím tak šarmantný a zohratý tím, ako je šéf a jeho manželka.

Agáta Galisová