Je BMI index skutočne mýtus?

BMI index alebo index telesnej hmotnosti sa jednoduchosťou vstupných dát stal suverénne najčastejšie používaným vzorcom pre výpočty s cieľom zatriedenia do jednej z hmotnostných kategórií. Vedecké názory sa však zhodujú v celkovej nepresnosti a neobjektívnosti indexu, ktorému dôveruje čoraz viac používateľov, a to dokonca aj pri zhodnotení zdravotného stavu.

BMI index je označovaný za azda najpopulárnejší matematický vzorec, ktorý síce nie je súčasťou školských osnov, ale aj napriek tomu sa s jeho znením stretávajú čoraz mladšie ročníky. Základný výpočet indexu spočíva v podiele telesnej hmotnosti v kilogramoch a výške v metroch umocnenej na druhú, pričom výsledná hodnota rozhoduje o zadelení do jednej z piatich základných kategórií:

1. Podváha < 18,5
2. Optimálna váha 18,5 - 24,9
3. Nadváha 25 - 29,9
4. Obezita 30 - 34,9
5. Extrémna obezita > 35

Môžete sa stretnúť aj s viacerými hmotnostnými skupinami, v ktorých je obezita rozlíšená na obezitu prvého stupňa (30 - 34,99), obezitu druhého stupňa (35 - 39,99) a obezitu tretieho stupňa (> 40).

Zdroj: pexels.com

Orientačný index

Hodnotu BMI indexu je potrebné brať ako orientačný bod vo vašom životnom štýle, keďže z odborného hľadiska je výrazne nepresné stanoviť fyzický stav človeka iba na základe dvoch parametrov, aj keď mnohé internetové kalkulačky vyžadujú okrem hmotnosti a výšky aj pohlavie a vek používateľa. Výsledok týchto orientačných výpočtov tak ani zďaleka nepredstavuje solídnu kategorizáciu.

Za jeden z najzásadnejších defektov, ktoré sú späté s telesným indexom je skutočnosť, že pri výpočtoch nie je hmotnostne rozlíšený telesný tuk a svalová hmota, preto aj nie je žiadnym prekvapením, že do rovnakej hmotnostnej kategórie je zaradený dvojmetrový basketbalista s hmotnosťou sto kilogramov a muž s rovnakými mierami, avšak s rozdielnym životným štýlom. V prvom prípade tak ide o nesprávne zatriedenie, keďže vychádzame zo skutočnosti, že u športovcov je značne obsiahnutá práve svalová hmota.

Zdroj: pixabay.com

Odborníci upozorňujú aj na nespornú dôležitosť veku, ktorý zohráva významnú úlohu najmä v prípade starších osôb, keďže telesné starnutie je prirodzene sprevádzané úbytkom svalovej a kostnej hmoty. Hodnota BMI indexu tak môže byť odchýlená od reálnej hodnoty a osoba zaradená do skupiny s optimálnou váhou tak vzhľadom na pokles svalovej hmoty môže v skutočnosti trpieť nadváhou.

Názory odborníkov sa však mierne rozchádzajú v problematike označovania BMI indexu ako indikátora zdravotného stavu. Jedna skupina zastáva názor, že hodnota indexu je len úzko spojená s chodom základných životných funkcií, čo vychádza aj z výskumu, ktorý potvrdil, že z hodnoty BMI nemožno korektne odvodiť kardiometabolické funkcie ako hladina cholesterolu v krvi, hladinu glukózy alebo krvný tlak. Druhá skupina vedcov sa prikláňa k prospešnosti indexu ako indikátora potenciálnych ochorení a zdravotných ťažkostí, ktorým sa pravdepodobne nevyhnú osoby zatriedené do skupiny s nadváhou či obezitou. Z tohto hľadiska tak možno index považovať za pomerne realistické vyjadrenie prípadných zdravotných komplikácií vyvolaných vyššou hmotnosťou.