Je agresia bežná vec?

Agresia u zvierat nie je nič odsúdeniahodné, nežiaduce. Naopak, u zvierat má veľa funkcií: uplatňuje sa pri získavaní potravy, sexuálneho partnera, zaradenie jedinca do sociálnej štruktúry. Pre dobré spolužitie so psom by sme si tento jav mali uvedomiť a správne ho pochopiť.

Sociálna agresia

Ak žijú zvieratá v spoločenstvách, zostavuje sa u nich sociálne poradie: kto bude dominovať nad kým. Ak sa dospelé zvieratá ocitnú v celkom novej skupine, svoje sociálne postavenie si musia vydobyť, a to agresívnymi stretmi. Tie môžu trvať až niekoľko dní. Hovoríme o alfa, beta, gama atd. zvierati. Jedinec alfa je dominantný, neohrozuje ho žiadny jedinec v skupine, beta je druhý v poradí a ohrozuje ho len alfa jedinec, nie nižší v poradí. Pri každej zmene v skupine (odchod alebo príchod jedinca) sa hierarchia v nej opäť mení. Táto sociálna organizácia je dôležitá napríklad pri kŕmení a párení. Typickým sociálnym druhom sú vlky, ktoré aj lovia v svorke.

Teritoriálna agresia

Jedinec bráni "svoju" geografickú oblasť pred votrelcami, napr. pes vrčí na poštára pri dverách.

Bolesťou spôsobená agresia

Vzniká priamo z bolesti alebo zo strachu. Jej funkciou je zbaviť trpiace zviera bolesti. Ak psa so zlomenou nohou ošetruje veterinár, nerozlišuje pôvod svojej bolesti, teda zlomeninu od veterinára, a jeho agresia, útok sa môže obrátiť proti nemu. Mali by sme tiež vedieť, že rany na tvári a hlave sú vždy veľmi bolestivé, pretože v koži je na týchto miestach veľa teliesok, signalizujúcich bolesť. Citlivé sú aj uši, oblasť konečníka, na chrbte je citlivosť menšia.

Strachom vyvolaná agresia

Môže sa spájať s bolesťou, ale môže sa objaviť aj v novom prostredí, v prítomnosti nového človeka. Každý pes má svoju tzv. "kritickú vzdialenosť", ktorú iné jedince rešpektujú. Ak napríklad ošetrujúci veterinár (alebo veľmi často malé dieťa) poruší tento neviditeľný zákaz vstupu do osobného priestoru, pes zaútočí.

Agresia z predráždenia

Môže ju prejavovať zviera hladné, choré, unavené, ktoré má menšiu toleranciu voči vyrušeniu zo svojho spôsobu života či bežného denného rytmu. Tento typ agresie býva aj u starých zvierat.

Materská agresia

Má priamy vzťah k mláďatám. Aj keď sa samce všeobecne považujú za agresívnejšie, v situáciách, keď suka bráni svoje mláďatá, môže byť materská agresia veľmi silná.

Predátorská, lovecká agresia

Je spojená so získavaním potravy. Novšie sa však medzi agresie nezaraďuje, pretože druhovo typicky slúži na obstarávanie potravy. U psov je bežne spojená s agresiou sociálnou. Psy v meste sa obyčajne chovajú jednotlivo, avšak túlavé psy môžu vytvárať svorky, ktoré spolu lovia a môžu ohroziť aj človeka.

Ako agresiu psa zvládnuť?

Prvým krokom je kúpiť si psa neagresívneho plemena, pretože jednak prostredie, ako aj dedičné vlohy ovplyvňujú agresívne správanie, ako každé iné správanie. Pri výchove šteňaťa je dôležité pevne stanoviť dominanciu človeka nad psom (niekoľkokrát denne šteňa zdvihnúť za kožu tak, aby sa nedotýkalo dlážky a pokračovať v tomto tréningu, podľa možnosti až do dospelosti). Aby sme predchádzali agresii voči iným psom, treba šteňa ešte v socializačnom období často privádzať do ich spoločnosti. A napokon je potrebné čo najskôr začať s povelmi - sadni, ľahni, a nečakať až do šiesteho mesiaca veku.