Jablko

Pri slove jablko si vždy predstavím Evu.Nie obyčajnú dnešnú, ale tú biblickú nahú krásku iba s jedným listom vinnej révy.  V ruke drží jablko a druhou láka Adama, aby tiež ochutnal. Ktovie aká to bola vtedy odroda. Na každom výjave je jablko iné. Niekedy je červené, inde žlté alebo zelené. A Eva? Tiež nikto nevie, aká bola. Na jednej predlohe je plavovláska, inde rusovláska alebo bruneta. Faktom ostáva, že Eva je stále Eva a jablko dodnes jablko.

Patrím k tým šťastlivcom, ktorí mali niekedy možnosť vlastniť strom. Keby bol svet zariadený podľa mňa, prisúdil by som každej rodine jeden zdravý strom, samozrejme rodiaci. Iste je krásna aj tuja alebo borovica, ale teraz mám na mysli jabloň alebo hrušku. So stromom sa žije ľahšie, lacnejšie, strom je súčasťou rodiny, ako domáce zvieratko. Rozdiel je v tom, že nepýta jesť a dáva úrodu.
Hneď z jari pohladkám náš strom, skúmam, či na ňom pučí všetko, čo má, či ho nepoškodili mrazy alebo hladné zajace a srnky. Keď slnko ohreje jarnú záhradu, sedím pod stromom a počúvam bzučanie včiel, ktoré obohatia svojou návštevou každučký kvet.
Môj strom si vraví: Hosť do domu - Boh do domu a hostí neuveriteľné množstvo najrozličnejšieho hmyzu, väčšinou samozrejme škodlivého. To ma veľmi trápi. Ale nechávam strom, nech si žije svojím životom. Nechcem ho obťažovať rôznymi záhradkársko-inkvizítorskými zásahmi. Ctím radšej poriadok prírody ako poriadok ľudský. Možno tým naštvem poriadkumilovných záhradkárov, ktorí piplú svoje jablone, bonsaje, striekajú rôznymi chemikáliami, podrobujú takým a onakým rezom. Nech pod kôrou mojej jablone bzučí život. Príroda si vždy veky-vekov poradila aj bezo mňa, prečo sa teraz hrať na dôležitého?
Keď sa na strome zjavia malé jabĺčka, rátam ich, odhadujem úrodu. Ostanete a dozriete? Alebo odpadnete? Minule bola úroda dobrá, možno si bude chcieť strom odpočinúť. A čo poviete na sucho? Ak si odpočinie strom, odpočiniem si aj ja. Nebudem mať prácu s úrodou, uskladnením a pod. "Milý strom! Uroď niekoľko pekných jabĺk a dosť. Odpočívaj!" Strom ma však nepočúva. Urodí vždy toľko jabĺk, že musím rozdávať, dokonca dávať nasilu. Urodí, akoby to malo byť naposledy.
/švanci/

ako múčnik. Myslím si, že sú zdravé a nezdravé múčniky. A medzi tie zdravé, v ktorých je viac vitamínov ako tuku alebo sacharidov patrí jablková štrúdľa.
    V knihe Móra Jókaia Ženy pri sporáku sa vraví o príprave chýrneho závinu, ktorého lístkové cesto sa naťahuje na celú dĺžku ohromného rozkladacieho stola. Dve dievčatá na oboch koncoch natiahnu kúsok cesta veľkého ako päsť až tam, kam siaha obrus, takže by ho mohla antická Rimanka použiť ako tógu. Toto cesto jemné ako pavučina sa posype mletými mandľami a hrozienkami, pokropí smotanou a rozpusteným sadlom, zvinie sa do tvaru stočenej anakondy, kladie na plech a na malom ohni sa s rafinovanosťou španielskeho inkvizítora pečie tak dlho, pokiaľ závin nie je chrumkavý.
    V našej rodine sa pečie štrúdľa pomerne málo a ja som rád. Vždy, keď sa dostanem k štrúdli, prinesiem si k nej hrniec mlieka s grankom, pustím sa do jedenia, zapíjam a o chvíľu umieram od prejedenia ako vlk v rozprávke o Červenej Čiapočke.