Ja ti ukážem, kto je tu pánom!

Jarmila začala pracovať ako učiteľka v materskej škôlke v menšej obci. Už od začiatku jej bolo jasné, že hoci má nad sebou riaditeľku, tá to tam neriadi. Škôlka i škola bola pod správou obce. Starosta bol človek, ktorý všetko vybavil, ale nesmeli ste mu odporovať. Slušné jednanie mu nič nehovorilo, jednoducho to nevedel.

Obec však rástla, zušľachťovala sa, detí pribúdalo, ale Jarmilu trápila jeho povýšenosť. Ak ste boli jeho priateľ a neustále ste mu pritakávali, bolo všetko v poriadku. Ale i najmenší odpor znamenal neustálu kontrolu a finančné sankcionovanie. Kedy ste prišli, kedy ste odišli, či za vami niekto prišiel počas pracovnej doby, či vychádzate rodičom v ústrety, či ste dostatočne pracovne vyťažený, hľadala sa jednoducho chyba. Neustále opakoval, aké majú vysoké platy, že sa na to nemôže ani pozerať. Nechápala to, akoby to platil zo svojho. Porovnával plat jeho ženy, ktorá skončila učňovku a niekde šila za 300€, s platom vysokoškolsky vzdelanej učiteľky. Nikdy nerobila rozdiely, kto má akú školu, ale jeho žena, i keď ju nepoznala, jej liezla neskutočne na nervy. S \"prehĺtavaním\" krívd je to ako s tlakovým hrncom, čakáte kedy vysyčí. Keď prišiel ku koncu roka s tým, že dostanú koncoročné odmeny vo výške 100€ s dodatkom, aký je k nim štedrý, Jarmila cítila, ako začína vo vnútri syčať. Začala potichu, viem, že obec nemá peniaze, to chápem, treba šetriť, ale otrieskavať mi o hlavu sprostých 100€, keď po celý rok nemám žiadne osobné ohodnotenie, ani príspevok za smennosť, iba holý plat, to je vrchol. To, čo si ušetril za rok na osobnom ohodnotení, mi teraz prilepíš k platu a ešte ti mám byť vďačná? Pritom veľmi dobre viem, že keď sa menili okná v škole, namastil si si vrecká. Si najväčší hlupák akého poznám, miešaš sa do vecí, ktorým vôbec nerozumieš, aby si ukázal, kto je tu pánom. Dostávaš plat tak ako ja, ale jeho výšku som ti nikdy neobíjala o hlavu a ani nezávidela, nehovoriac o odmenách, ktoré si si schválil. Červeň, ktorá mu stúpala do tváre sa dala merať.

Tresol s dvermi a odišiel. Jarmila sa chvíľu spamätávala z toho, čo povedala, najhoršie na tom bolo, že mala niekoľkokrát predlžovanú zmluvu, vždy sa pôvodná zahodila a urobila sa nová. O mesiac jej končí zmluva znova. Ponuky práce neboli v blízkom, ani vzdialenom okolí. Všade ste museli mať koneksie. Svoju prácu milovala, deti ju mali rady, rodičia boli spokojní. Svojím spôsobom bol i starosta, pretože všetci ju mali radi, svoju prácu si vykonávala perfektne, pod jej vedením sa deti zapojili do výtvarnej súťaže, kde získala pre škôlku prvé miesto a finančnú odmenu 1500€ na nákup pomôcok do škôlky. Škôlka bola vybavená všetkým možným i nemožným. K tomu bola i mimoriadne pekná, takže na spoločenských akciách starostovi imponovalo, že má taký pekný kolektív. Typická mužská ješitnosť. Po týždni si ju dal zavolať. Vieš, že ti končí pracovná zmluva, ak sa mi ospravedlníš, možno ťa tu nechám. Chcela i potrebovala tú prácu, ale ten jeho nadradený tón a výraz jej to nedovolil. Koľkokrát si ma urazil ako ženu, koľkokrát si mi vyčítal plat, robila som všetko, aby škôlka fungovala, zapájala som sa i do mimoškolských aktivít, ktoré sa týkali obecného úradu a ja som z nich nevidela ani korunu. Nie, neospravedlním sa ti, nepotrebujem, aby si mi robil takú láskavosť, som rada, že odídem. Bol v šoku, nečakal to. Tešil sa, že ho bude prosiť a on bude ten, čo rozhodne o jej osude. Nechcel ju prepustiť, preboha, bola najlepšia, akú kedy mal, ale musí si uvedomiť, kto je pánom situácie. Čo teraz? Bohužiaľ, už sa nedalo nič zvrátiť. Jarmila bola rozhodnutá. Pred prázdninami sa s deťmi v škôlke rozlúčila, trocha si poplakali, poukončovala, čo mala a odišla. Aj keď sa jej neodchádzalo ľahko, bola na seba pyšná, že zvíťazila nad hlupákom a despotom. Starosta je naďalej starostom a ona pracuje ako riaditeľka materskej škôlky v susednej dedine, ktorú akoby zázrakom, alebo zásahom vyššej moci potrebovali o mesiac.

 

Agáta Galisová