Iba blázni pohŕdajú múdrosťou a disciplínou

Človek si tká budúcnosť vlastnými rukami. Ak sa tvoj normálny život zrúti, bude to tvoja vina, ak bude úspešný, nik ti nebude môcť poprieť zásluhu. Boh tu, pravda, zasahuje, ale nie až tak, aby ti prekážal rozhodnúť sa, alebo aby ťa nahradil v tvojom úsilí. Boh nie je výhodný náhradník ani diktátor. Rešpektuje každé naše rozhodnutie, ale ponecháva nám zaň aj všetku zodpovednosť. V morálnom živote si teda pôvodcom svojho osudu. Bude taký, aký ho chceš mať. Opakujem, taký, aký ho chceš mať a nie taký  by si ho chcel mať. Povieš: „A čo potom bude robiť Boh?“ Boh začína. On ťa pobáda hlasom svedomia, on ťa pozýva svetlom múdrosti, on ti podáva ruku, ak sa rozhodneš konať. Bez neho nemôžeš urobiť nič a on nechce urobiť nič bez teba. Nech ti je teda vodcom svedomie a nie tvoje nervy alebo tvoje oči alebo tvoja pokožka alebo tvoja krv alebo tvoja pažravosť alebo tvoja lenivosť. Nie si stroj, ktorý ide dopredu na princípe reakcie, ale si osoba, ktorá z vlastného rozhodnutia. Slovo múdrosti môžeš nájsť všade, ak ju chceš počúvať. Vzdaj sa jej volaniu, a otvorí ti svoje pramene, naučí ťa pravdu poznať a v nej žiť. Ak však ideš za svojimi inštinktmi, to značí, že si radšej strojom ako pilotom. V takom prípade nemáš právo kontrolovať a nebudeš môcť preklínať nikoho, ak ťa stihne osud každého stroja: kým slúži, sa  oň starajú a využívajú ho, a keď prestane slúžiť odkladajú ho do kúta. Robiť sa hluchým k svedomiu, zriekať sa múdrosti značí zriekať sa byť človekom, značí vzdávať sa svojej ľudskej dôstojnosti a stávať sa vecou. Vec má dotiaľ hodnotu, dokiaľ je užitočná. Keď prestane byť užitočná, nestojí za nič. Tvoja hodnota je teda viazaná na múdrosť a prvou múdrosťou je rešpektovať Boha. Je to rešpektovanie práve toho slova a tej výzvy, ktorú ti Boh rozochvieva v najintímnejšom vnútri. vo svedomí. Nie si teda vydaný na pospas osudu alebo náhode, ani vede, ani technike. Tvoj morálny život je v tvojich rukách. Ak tvrdíš, že si slobodný, to značí, že sa môžeš rozhodovať, a ak sa rozhoduješ, si zodpovedný. Čím viac slobody vyžaduješ, tým viac zodpovednosti preberáš. To je jasné. Boh ťa zveril tebe samému. Namietaš, že naša sloboda je podmienená technologickou spoločnosťou, celým tým vírom tlače, filmu a propagandy, ktorý nás zviera a drží ako vo väzení. Je pravda, tlak prostredia a záplava vonkajších stimulov vplývajú na našu psychu a redukujú priestor našich slobodných rozhodovaní. Vplývať na slobodu však neznačí anulovať ju, a podmieňovať našu vôľu naznačí predurčovať ju. Prostredie môže rozmnožovať vonkajšie ťažkosti, ale nikdy sa nemôže zmocniť tvojho vnútorného svedomia. Vždy ti ostáva trocha slobody, a preto sa môžeš rozhodnúť. Je pravda, napríklad, že televízia ovplyvňuje tvoju slobodnú voľbu ale je pravda aj to , že ti vždy ešte ostáva sloboda vypnúť televízor a prerušiť navádzanie. Je pravda, že tlač a filmy vplývajú na tvoju vôľu a ju usmerňujú, ale vždy ti ostáva toľko vôle, že môžeš z filmu kedy chceš odísť, že môžeš časopis odložiť a tak sa vymaniť z ich vplyvu. Je naozaj pravda, že technologická spoločnosť ťa nemôže úplne pripútať, že ti vždy ostáva možnosť kontestovať jej negatívne stránky a poukázať na jej veľké nedostatky. Ak by si bol úplne podmienený, nebol by si schopný ani si to uvedomiť a ešte nemej sa vzbúriť a spravodlivo vyžadovať lepší svet. Povieš že človek nemá vždy silu s dačím prestať a vyslobodiť sa. Súhlasím, a práve preto je potrebná určitá disciplína a každodenný tréning. Práve preto prvé násilie, ktoré treba odmietnuť, je násilie vlastného pohodlia, vlastných inštinktov a zmyslov. Preto je veľmi správne hovoriť, že prvá kontestácia musí byť namierená proti sebe samému. Iba ten, kto je schopný kontestovať seba samého, má právo kontestovať iných. Nezdá sa ti ?

Giovanni Albanese - kresťanský filozof