Hru na vraždu musia hrať všetci. Bez výnimky!

Mám im vysvetliť pravidlá hry? Zvyčajne každému pridelia úlohu, ktorú bude hrať. V našom prípade sa to už stalo. Musíme odhaliť tajomstvá ostatných, sledovať dôkazy, preveriť alibi a tak ďalej. Na začiatku neviete, či ste vrah. Tú informáciu dostanete až v neskoršej fáze hry, takže zatiaľ musíte predpokladať, že ním nie ste. Ale jeden hráč už určite vie, že ho vybrali za obeť a že v priebehu večera ho zavraždia. Potom do konca hry iba sedí a sleduje spoluhráčov, ako sa snažia zistiť, kto ho zabil...

Vychutnajte si novinku V bezpečnom úkryte, v ktorej dlhoroční kamaráti hrajú práve takúto nebezpečnú hru. Nervy majú napnuté, psychika pracuje a nie každému sa to pozdáva...

Ako sa to všetko začalo?
Presne pred rokom sa skupinka priateľov zišla na Lucasovu svadbu v jeho krásnom cornwallskom dome s výhľadom na more. Zoznamujú sa, zabávajú, popíjajú. Pri prestretom stole v predvečer svadobnej oslavy je osem stoličiek. Deviata je určená utiahnutej, tak trochu záhadnej ženíchovej nevlastnej sestre Alex.
Lenže všetko sa pokazilo...

Lucas tých istých priateľov znovu pozval do svojho rozprávkového domu na oslavu výročia – čoho? Svadby, ktorá sa nekonala? Alebo tragédie, ku ktorej došlo len niekoľko hodín pred plánovaným obradom?
Hosťom oznámil, že pre nich naplánoval hru. Dostali kostýmy, pridelili im roly a všetci bez výnimky musia hrať. Vie, ako k tomu donúti tých, ktorým sa to nepozdáva.

Hra na vraždu sa čoskoro začne. Niektorým sa to nepáči, chcú odísť, no Lucas má zázračné schopnosti presvedčiť ich, aby zostali.
Nikto však celkom nechápe, čo presne od nich Lucas chce? Čo zamlčiava a čo taja ostatní? Naozaj budú hrať hru na vraždu, aby odhalili skutočného vraha?!

V bezpečnom úkryte je napínavé čítanie, v ktorom všetko sledujeme z pohľadu Jemmy a Niny. Postupné odkrývanie charakterov, pováh jednotlivých priateľov a najmä ich tajomstiev. Každý niečo zamlčal, skrýval a pritom sa už poznajú dlhé roky.
Autorka výborne vykreslila celkovú psychológiu, vystavala celú zápletku, ktorá je presvedčivá, rovnako ako postavy. „Má to spád, je to fascinujúce čítanie. Absolútne úžasné,“ pochvaľuje si iná úspešná autorka detektívok Angela Marsonsová.

Rachel Abbottová začala kariéru ako nezávislá autorka v roku 2011 knihou Nevinná, ktorá sa stala bestsellerom britského obchodu Kindle Store a držala sa na vrchole rebríčka celé štyri týždne. Odvtedy vydala ďalšie psychologické trilery a novelu, z ktorých sa predalo viac ako tri milióny výtlačkov. Zaradila sa medzi najpredávanejších autorov všetkých čias v britskom obchode Kindle Store a jej romány preložili do vyše dvadsiatich jazykov.
Vo vydavateľstve IKAR vyšiel jej prvý román s detektívkou seržantkou Stephanie Kingovou Kde sa začína nenávisť v roku 2019.

Začítajte sa do novinky V bezpečnom úkryte:

Pred rokom
Odbočím s autom na okraj cesty, a keď kolesá zastanú na tráve, obrátim sa k Mattovi.
„Okej, už sa nemusíš nervózne mykať. Posledný úsek ti dovolím šoférovať.“
Predstiera prekvapenie. „Mykal som sa?“
Zasmejem sa, otvorím dvere a vystúpim. Matt nenávidí môj štýl jazdy. Podľa neho šoférujem príliš rýchlo a brzdím príliš prudko. Pravdepodobne má pravdu. Šoférovanie považujem za životnú nevyhnutnosť rovnako ako pranie alebo kupovanie zubnej pasty, ale Cornwall je ďaleko a Matt sedel za volantom už dve a pol hodiny, keď som ho vystriedala.
Kým Matt spredu obchádza auto, zo zadného sedadla vezmem fľašu vody a bielu obálku. Obaja sa oprieme o kovovú bránu a zadívame sa na vidiecku krajinu. Počúvame spokojné bučanie kráv pochutnávajúcich si na tráve a podávame si vodu.
„Vzrušený?“ spýtam sa ho.
„Myslím, že áno.“ To je manželova typická odpoveď – opatrná, odmeraná.
Z hrubej obálky vyberiem bielu kartičku. Matt mi prečítal dátum a miesto, ale doteraz som sa na ňu neunúvala pozrieť.
„V Polskirrine sa aj ubytujeme, však? Prenajal si tam rekreačný dom alebo niečo podobné?“
Matt hľadí rovno pred seba. „Nie. Tak sa volá jeho sídlo.“
Už sa zmienil, že Lucas je finančnej zabezpečený, ale zabudla som na to. S manželovými priateľmi som sa nikdy nestretla a Matt ich nevidel celú večnosť, aj keď s Lucasom sa stýka celkom pravidelne. Pred dvomi rokmi sme ich nepozvali na našu svadbu. Oslávili sme ju len v najužšom kruhu, lebo moja matka bola chorá, a náš posvadobný život s náročnými povolaniami a novým domovom bol dosť hektický.
„Kde Lucas spoznal Ninu? Vieš to?“
„Tuším v Paríži. Bol tam vybaviť nejakú záležitosť pre nadáciu.“
„Nadáciu?“
„Áno, Jarrettovu.“
Obrátim sa k nemu. „Žartuješ, však? Nie je členom rodiny Blaira Jarretta?“
Matt sa uškrnie. „Lucas je Blairova rodina, konkrétne jeho syn.“
„Preboha! Prečo si mi to nepovedal? Doriti, Matt, určite je poriadne zazobaný.“
„Netajil som to pred tebou. Nikdy na to neprišla reč. Vedela si, že mám priateľa Lucasa a že ako tínedžer som uňho doma býval často. Nepovažoval som za potrebné poskytnúť ti podrobnosti o jeho bankovej bilancii alebo rodokmeni.“
Typický Matt. Vôbec mu nepripadalo dôležité alebo zaujímavé, že Lucas je synom muža, ktorý zarobil kopu peňazí napísaním jedného z prvých algoritmov pre vyhľadávače a investoval ich do založenia dobročinnej nadácie.
„Prezradíš mi, ako si sa s ním zoznámil?“
Manžel sa obráti ku mne. „Povedal som ti to, keď prišla pozvánka. Jeho otec hral golf s mojím.“
„Matt! To nie je vysvetlenie. Tvoj otec určite má veľa priateľov, ktorí majú synov. Buď konkrétnejší, prosím.“
Nakloní sa ku mne a jemným bozkom mi pošteklí pery, ale ja sa nedám tak ľahko rozptýliť. Môj muž je na informácie vždy skúpy, no tentoraz sa nevzdám! Prísne naňho pozriem.
Matt sa ticho zasmeje. „Okej, vyhrala si. Keď sme mali približne štrnásť, naši otcovia usúdili, že by sme sa mali naučiť hrať golf. Otec chcel, aby som vynikal aspoň v jednom športe, a keď som vo všetkých ostatných sklamal, golf zostal ako posledná možnosť. Lucas a ja sme s otcami približne každý tretí víkend trénovali vo štvorici na golfovom ihrisku. Zrejme som bol beznádejný prípad. Okrem toho som bol na svoj vek malý, zatiaľ čo Lucas už meral takmer stoosemdesiat centimetrov. Určite sme na ihrisku vyzerali smiešne. Lucas videl, ako ma to ponižuje, a tak otcovi naznačil, že namiesto hrania golfu by sme my dvaja mali radšej tráviť víkendy v ich dome. Patril k nemu aj bazén a v zlom počasí sme hrali biliard.“
„To bolo na tínedžera veľmi ohľaduplné,“ uznám a položím si mu hlavu na plece. Je mi jasné, že obdobie dospievania nebolo preňho jednoduché. Sklamal otcove športové očakávania a navyše sa ustavične trápil, či dorastie aspoň do stošesťdesiatich centimetrov – čo sa mu, pravdaže, napokon podarilo.
„To je pre Lucasa typické. Vždy bol vnímavý k pocitom iných ľudí. Tak či onak, celú prvú jar sme strávili spolu. Potom sa k nám pridal Nick a neskôr aj Andrew. Stavím sa, že aj oni budú jeho družbami.“
Mattov tón sa zmenil, a tak prehodím: „Asi ťa príliš nepotešilo, keď sa z dvojice stala štvorica.“
Vzdychne si. „O to nejde. Obaja sú fajn. Je s nimi zábava a určite sa ti budú páčiť. Ak mám byť úprimný, mal som čo robiť, aby som s nimi udržal krok. Obaja boli takmer rovnako vysokí ako Lucas. Občas som sa pri nich cítil ako nedochôdča.“
Objímem ho okolo krku a zase ho pritiahnem k sebe. „Už sa tak nemusíte cítiť, vážený pán plastický chirurg.“
Zakloním sa a pozriem na Mattove takmer dokonalé črty. Vyzerá, akoby si vlastným skalpelom vymodeloval tvár: rovný nos, súmerné pery, dokonale symetrické oči. Niekedy sa čudujem, prečo si vybral práve mňa, dievča s príliš plnou hornou perou a s vysokým obočím, ktoré mi dodáva trochu prekvapený výraz. Ale Matt ma ustavične ubezpečuje, že by na mne vôbec nič nezmenil.
„Prečo sa s nimi už nevídaš?“
„Vieš, ako to chodí. Všetci máme veľa práce a bývame ďaleko od seba. Lucasovi občas zavolám, pošlem e-mail alebo sa s ním stretnem, keď príde do Londýna, ale väčšinu času trávi tu na juhu alebo na služobných cestách. Po otcovej smrti prevzal vedenie nadácie. Andrew zase pri každej príležitosti vypláva na lodi do sveta a Nick, aj keď pracuje ako bankár v City, žije v St Albans.“ Naposledy ma stisne. „Poď, vrátime sa do auta. Už máme pred sebou iba polhodinu cesty a vonku je príliš horúco.“
Matt má pravdu. Na Anglicko dnes panuje neuveriteľne teplé počasie. Cítim sa skôr ako v južnom Taliansku.
Znovu nastúpime a Matt zaujme obľúbené miesto za volantom. Na chvíľu sa ma zmocní panika – čo ak moje svadobné šaty nie sú dosť nóbl? , ale pred manželom svoju obavu nevyslovím. Netušila som, že sa ocitneme v takej fajnovej spoločnosti.
„Prezraď mi viac, Matt. Čo by som mala vedieť o tých ľuďoch, skôr než tam prídeme? Ako sa s nimi Lucas zoznámil?“
Pokrúti hlavou a predstiera zúfalstvo. „Čoskoro sa ich budeš môcť na to spýtať sama, Jem. Poviem ti iba jedno: peniaze z nikoho neurobia výnimočného človeka, tak nedovoľ, aby ovplyvnili tvoj názor na nich. Ver mi, že sú ich najmenej dôležitým atribútom.“
Zamyslene prikývnem. Má pravdu. Nech si však vraví, čo chce, zrniečko vzrušenia, ktoré vo mne rástlo s každým prejdeným kilometrom, mi po jeho slovách uviazlo v hrdle.