Hrdinovia zomierajú – legendy zostávajú ... Ďakujeme Ti, Pavol Demitra!

            Je nám smutno. Fanúšikom i nefanúšikom. Všetkým. Nechce sa nám tomu veriť. Žiaľ, realita. Krutá realita, s ktorou sa treba zmieriť.

Ďakujeme Ti, Pavol! Za všetko, čo si pre Slovensko urobil. Sme veľmi radi, že sme Ťa po poslednom našom zápase MS v Bratislave vytlieskali. Pri skandovaní Tvojho mena si sa vrátil zo šatne na ľadovú plochu. Vtedy si pochopil, ako Ťa národ neskutočne miluje. Po rozlúčke s fanúšikmi plnej pozitívnych emócii si mal pozápasový rozlúčkový rozhovor s médiami. Spomenul si svoj najúspešnejší rok, nie len v repre – rok 2003. Získal si  s národným mužstvom bronz na MS vo Fínsku, ale nezabudol si spomenúť aj narodenie milovaného syna Lucasa. Doľahlo to všetko na Teba a dojalo k slzám. Plakali sme s Tebou, ale boli to slzy šťastia a uznania Tvojích kvalít - hráčskych i ľudských. Lúčili sme sa s hlbokou vďakou a hrdosťou na Teba - trúfame si napísať, veľkého Slováka. To sme ešte netušili, že je to rozlúčka posledná! Stal si sa v našich očiach vzorom, čo môže Slovák svojou šikovnosťou dosiahnuť. Boli sme na Teba pyšní, uznávali sme ťa, videli sme sa v Tebe. Napriek všetkym úspechom si bol jedným z nás. Toľko skromnosti pri takom talente! Máme sa čo od Teba učiť!

Nebol si pre nás vzorom iba ako športovec, ale i ako človek – vzorný otec rodiny. Neodmietol si žiadne benefičné zápasy, či už hokejové alebo futbalové. Ani osobné stretnutia, ktoré si s Tebou vysnívali deti, mladí hokejisti či iní. Všetkým si sa snažil vyhovieť. Pomáhal si toľko, koľko ti len Tvoj vzácny čas dovolil. V dnešnom bezcitnom svete peňazí – obdivuhodný charakter! Hrdinovia zomierajú – legendy zostávajú. Ty, Pavol, si sa ňou stal. Zostaneš s nami. Navždy. Ďakujeme.

Tvoji verní fanúšikovia.

Juraj Drahoš