Horúca Andalúzia – paláce, pamiatky, rytmy flamenca, čarovné pláže...

Už dlhšie sme plánovali opäť nejaké potulky po Európe. Kam vyraziť? Najjednoduchšie bolo vydať sa tam, kam sa ponúka bezproblémové spojenie. A keďže z Bratislavy lieta priama linka do španielskej Malagy, naše rozhodnutie padlo na rodné mesto Pabla Picassa - na Malagu.

Malaga, jedno z množstva zaujímavých miest Andalúzie, ponúka ďalšie napojenia na Granadu, Sevillu, Cordobu, Gibraltar a taktiež výborné spojenia do letovísk na Costa del Sol.

Priznám sa, trochu som mala obavy, predsa len sme sa vydali na vlastnú päsť, ale zvládli sme to výborne, videli sme maximum toho, čo sa za ten čas dalo. Organizovaní Japonci, ktorých sme občas pri prehliadke nejakej pamiatky stretli, nám závideli našu voľnosť. Sprievodca ich naháňal stále ďalej a ďalej a ukazoval na hodinky. A my sme si odskočili aj na kávičku, aj na pláž, aj na obed, aj na nákupy. Naším mottom bolo jednoducho si to všetko naplno vychutnať so spokojným úsmevom na tvári.

Hotely sme mali dopredu rezervované. Prvé dve noci v Granade a zvyšných šesť priamo v Malage. Zámerne sme hľadali hotely blízko centra, aby sme mali bližšie k pamiatkam a povestného nočnému životu Španielov. Pekný hotel sa dá pomerne ľahko nájsť za 50 EUR/noc.

Andalúzia je 300 km tiahnúci sa kraj na juhu Španielska. Územie bolo dlho časťou rímskej provincie Hispánia. Samotný názov Andalúzia je odvodený z arabského „Al-Andalus“ – bolo to označenie časti Pyrenejského polostrova pod maurskou nadvládou. Dnes Andalúziu, autonómnu oblasť v južnom Španielsku, ktorú domáci volajú „Andalucía“, tvoria provincie Sevilla, Huelva, Córdoba, Jaén, Cádiz, Málaga, Granada a Almería. Na celkovej rozlohe 87 268 km² žije 8 miliónov obyvateľov, najviac v jej metropole Seville – 704 000. Toto historické územie je najľudnatejšie a druhé najväčšie v Španielsku. Z geografického hľadiska brehy Andalúzie z juhu obmývajú Stredozemné more a Atlantický oceán. Súčasťou Andalúzskych vrchov je aj najvyššie pyrenejské pohorie Sierra Nevada s vrchom Mulhacén (3478 m n. m.), týčiace sa nad Granadou. Na vrch Pico de Veleta s nadmorskou výškou 3392 m, vedie najvyššie položená asfaltová cesta v Európe. Andalúzia je celkovo veľmi osobitá. Niekoľko storočí ju ovládali Maurovia a v architektúre dodnes zostali prvky, ktoré sú typické práve pre túto oblasť. Nie je natoľko skomercionalizovaná ako sever Španielska. Andalúzia navyše ponúka až 320 slnečných dní v roku. Okrem slnka ponúka výborné víno, flamenco, býčie zápasy, špeciálnu šunku jamón, koloniálnu architektúru, dlhé pláže, národné parky a krásne historické mestá.

Po prílete do Malagy sme si to priamo z letiska namierili autobusovým spojom (2 EUR) na autobusové nádražie do Malagy (dá sa použiť aj vlak, ktorý za cca 1,65 EUR jazdí na obe strany, k centru Malagy a do jednotlivých letovísk na Costa del Sol). Autobusy z Malagy do Granady jazdia z autobusového nádražia každú hodinu (cena lístka 12 EUR).

Granada nás ohúrila. Krásne, štýlové, historické mesto, honosné budovy a paláce vo veľmi dobrom stave v novšej časti mesta, a takisto zachované pôvodné biele domy maurskej dediny vo štvrti Albaicín.

Dominantou Granady je Alhambra. Vstupenky do Alhambry doporučujem kúpiť vopred, lebo ich počet je denne limitovaný a najmä v letných mesiacoch je potrebné dlho čakať v rade, pričom nemáte istotu, že lístkz aj dostanete. So zakúpenými vstupenkami cez internet sme sa pohodlne do nej dostali bez akéhokoľvek čakania. Len nám vymenili potvrdenie z internetu o zaplatení (vstupné cca 14 EUR) na reálnu vstupenku. S prehliadkou sme začali ráno o deviatej a skončili sme o druhej popoludní. Alhambra je stredoveký komplex palácov a pevností maurských panovníkov. Neskôr, počas vlády Izabely Kastílskej a jej manžela Ferdinanda, boli Maurovia porazení a stiahli sa. Izabela s manželom slávnostne vstúpili do Alhambry 2.1.1492 a tým pripojili granadské kráľovstvo ku Korune kastílskej. Práve v Alhambre dostal Krištof Kolumbus súhlas a podporu Izabely a Ferdinanda s cestou do nového sveta.

Večer sme sa túlali štvrťou Albaicín, prechádzali sme labyrintom úzkych spletitých uličiek prevoňaných jazmínom, až sme sa dostali úplne na vrchol, kde sme našli štýlovú reštauráciu. V nej sme sa pri poháriku sangrie kochali pohľadom na západ slnka a Alhambru, ktorú sme mali priamo ako na dlani. V noci sme si nechtiac vychutnávali do skorých ranných hodín horúci životný štýl Španielov. Vedia sa hlučne baviť a my sme sa pasívne zabávali s nimi. Náš hotel bol na Námestí Nuevo Plaza, kde bola široká koncentrácia kaviarničiek s hlučne sa baviacimi ľuďmi. Navyše v tom čase prebiehali Majstrvstvá sveta vo fotbule a v tú noc porazili Španieli Francúzov 2 :0, takže to domáci aj patrične oslavovali.

Pohľad na Alhambru zo štvrte Albaicín

O dva dni neskôr sme sa autobusom presunuli naspäť do Malagy. Pôvodne sme si chceli prenajať auto, ale vzhľadom k tomu, že hotel v Malage sa nachádzal priamo v centre a s tým boli spojené problémy s parkovaním, sme nakoniec používali vlakové a autobusové spojenia. Vlaky aj autobusy sú klimatizované, spojenia do jednotlivých miest majú veľmi častú frekvenciu a cena lístkov je veľmi prijateľná. Vlaky do letovísk na Costa del Sol jazdia napríklad každých 20 minút v oboch smeroch.

Keď už sme boli na úplnom juhu Španielska, rozhodli sme sa navštíviť aj britský Gibraltar, ktorý je od Malagy vzdialený cca 130 km. Vopred sme boli varované najmä pred opicami na Gibraltare. Vraj stačí chvíľa nepozornosti a už vám vytrhnú foťák z ruky a letí cez útes. Môžem to len potvrdiť. Na Gibraltare žijú opice makaky. Žije ich tam asi 200 kusov. Podľa starej povery sa traduje, že dokiaľ budú na Gibraltare opice, dotiaľ zostane pod Anglickou vládou. Opice sú rozmaznané a drzé. Neustále monitorujú tašky a kabelky a keď sa im nejaká zdá byť ľahkou koriťou, dajú sa na lov.

Gibraltar znamená britskú angličtinu, lacné cigarety a alkohol, dominantnú Tarikovu skalu a výbežok Europa Point, z ktorého vidieť do Afriky. Hneď za colnicou bol pristavený autobus Hop on hop off, ze denný lístok v cene 2 EUR môžete naň kedykoľvek nastúpiť, alebo vystúpiť. Jazdí dookola skaly a je tak možné vidieť Gibraltar zo všetkých strán. Na skalu sme sa vyviezli lanovkou (lístok tam a naspäť cca 13 EUR). V hornej zastávke vo výške 420 metrov nás už čakala prvá opica. Úplne som zabudla na varovné slová a na chvíľu sme odložili tašky na zem. V tom momente sa k nim rozbehol opičiak, bol však ďaleko, ale ja som bola rýchlejšia. Až ma však zamrazilo, lebo sme tam mali pasy, peniaze....Keby tak zmizol s taškou, a my by sme si museli vybavovať náhradné pasy...Takže pozor na opice. Jednu krádež sa mi podarilo zachytiť. Opica uvidela z tašky jednej panej trčiaci oranžový balíček a už jej ho z tašky trhala. Našťastie to bolo len veľké balenie papierových vreckoviek. O chvíľu sa tam zbehli opice a z balíčka urobili jedno veľké smetisko.

Fotky…

Zvyšok pobytu sme venovali spoznávaniu jednotlivých letovísk na pobreží. Veľmi pekná je pôvodná rybárska dedinka Nerja, ktorá sa týči priamo na skale. Široká promenáda vás dovedie k Balcón de Europa, odkiaľ sa vám ponúknu nádherné pohľady na pobrežie.

Ostatné zaujímavé letoviská sú Torremolinos, La Cala de Mijas, Marbella...

Nerja a výhľad z Balkóna Európy...

Fotka…

Pláž v Torremolinos

Fotka…

A tak sme si užili pamiatky aj slnko. K Španielsku patria takisto býčie zápasy alebo inak corrida de torros. V našom týždni nebolo v mestskej aréne žiadne predstavenie, avšak ani sme o tento druh zábavy nemali záujem. Ide o zápas na tri dejstvá pred preplnenou arénou, kde zomrie v priemere za vystúpenie 4-5 rozdráždených býkov. Radšej sme si zašli pozrieť typické, vášnivé flamenco.

Videli sme toho za tých osem dní naozaj veľa a návštevu Andalúzie môžeme len doporučiť. Pokojne aj viackrát, lebo ani my sme s ňou ešte úplne neskončili. Pri ďalšej návšteve nás čakajú historické skvosty ako Sevilla, Cordoba, Ronda…. Let do Malagy z Bratislavy trvá 3 hodiny a tak sa sem ešte raz za týmito mestami určite vrátime.

Katedrála La Manquita - jednoruká v Malage. Na dostavbu druhej veže nezvýšili peniaze...

Fotka…