Hokej nie je len pre mužov. Vieme, prečo učaroval aj jemnejšiemu pohlaviu

Naša ženská hokejová reprezentácia bude od 8. apríla bojovať na Majstrovstvách sveta vo francúzskom Vaujany o titul pre Slovensko. O ich prípravu sa tentokrát stará nová posila, úspešná americká trénerka, Jenny Potter. Spolu so Zuzanou Tomčíkovou, generálnou manažérkou ženskej hokejovej reprezentácie, nám o sebe prezradili viacero zaujímavostí. Okrem nich sme vyspovedali aj 3 hráčky tohtoročného reprezentačného tímu.

POVEDALI BY STE NÁM V KRÁTKOSTI NIEČO O SEBE A VAŠEJ HOKEJOVEJ KARIÉRE?

JENNY POTTER – pochádzam z Minnessoty, mám 39 rokov, 2 deti a manžela. Dcéra má 17 a syn 11 rokov. Žiaľ, tu na Slovensku so mnou nie sú, no vo februári prišiel syn s manželom za mnou na kratší výlet. Čo sa týka hokeja, moja minulosť je pomerne pestrá. Získala som 1 zlatú, 2 strieborné a bronzovú medailu na olympiáde, taktiež medaily na majstrovstvách sveta. Trénovanie je mojou obrovskou vášňou a do budúcna by som chcela predať budúcim hokejovým generáciám všetko to, čo som sa počas kariéry naučila ja od svojich trénerov.
ZUZANA TOMČÍKOVÁ – hovorí sa, že žena by nemala prezrádzať svoj vek, no ja vám to poviem (smiech). Mám 29 rokov, pochádzam zo Zvolena, no žijem v Bratislave. Vždy som bola také malé chalanisko. Mám staršieho brata, ktorý hrával hokej a rýchlo to chytilo aj mňa. S hokejom som začala ako 9 ročné dievča a už ako 16-ročná som odišla hrať do Kanady. Okrem toho som pôsobila v USA, Rusku či Švédsku. Svoju hráčsku kariéru som už ukončila a pôsobím na manažérskom poste.

NEUSTÁLE CESTUJETE KRÍŽOM-KRÁŽOM PO SVETE. NECHÝBA VÁM DOMÁCA STRAVA?

JENNY POTTER – jedlo na Slovensku je úplne iné ako doma v USA. Je zdravšie a podávate tu menšie porcie, čo mi veľmi vyhovuje, keďže sa pokúšam schudnúť (smiech). Na Slovensku mi veľmi chutia napríklad jogurty. Zuzana ma taktiež vzala do slovenskej reštaurácie, kde som mala možnosť vyskúšať gnocchi, ale aj kapustovú či fazuľovú polievku. Priznám sa, že sem-tam si zájdem na nezdravý hamburger. Pripomína mi totižto môj domov (smiech).
ZUZANA TOMČÍKOVÁ – ja už som viac-menej docestovala (smiech). V dobe, keď som ešte hrávala, tak mi samozrejme strava od mamky chýbala. Vždy, keď som prišla domov, opýtala sa ma, na čo mám chuť a hneď ma doma čakal jedálniček plný mojich najobľúbenejších jedál. Čo sa týka cestovania, rada spomínam na jedlo v Kanade a Amerike. Vždy som si tam pochutnala na nejakom burgri a ako 16-ročná som tam aj dosť pribrala (smiech). Vo Švédsku sme napríklad jedli soba. Výborné jedlá som vyskúšala aj v Rusku.

A ČO VAŠE NAJOBĽÚBENEJŠIE JEDLO? ČO VIETE NAJLEPŠIE PRIPRAVIŤ?

JENNY POTTER – keď som doma, väčšinou kupujem veľké balenia jedla. Keďže som však teraz tu a bez rodiny, so žiadnou dilemou sa nepasujem a vždy si pripravím niečo jednoduché z vajíčok, ovocia, zeleniny alebo si kúpim jogurt. Na Slovensku veľa nevarím, pretože je pre mňa náročné nakupovať potraviny, keďže neviem čítať etikety po slovensky. Taktiež recepty, ktoré pripravujem obvykle doma, tu nevarím, pretože na ne neviem nakúpiť suroviny (smiech). Keď som so svojou rodinou v Minnessote, najčastejšie si pripravujeme domáce lasagne, špagety alebo hamburgery. Záleží na nálade. Na narodeninovú večeru by som si napríklad určite vybrala chutný steak so zemiakovou kašou.
ZUZANA TOMČÍKOVÁ - ja som taký mäsožravý tip. Najradšej mám určite segedínsky guláš od mamky, no do takého levelu, aby som ho vedela pripraviť tak skvelo ako ona som sa ešte nedostala (smiech). Milujem aj francúzske zemiaky a dovolím si tvrdiť, že ich viem aj dobre pripraviť.

PRI AKOM JEDLE NAJRADŠEJ A NAJČASTEJŠIE ZHREŠÍTE?

JENNY POTTER – určite naše americké hamburgery, a taktiež typické americké raňajky, vrátane palaciniek. Na Slovensku mi napríklad veľmi chutí horúca čokoláda. Je taká skvelá preto, že ide naozaj o pravú čokoládu. V USA ju väčšinou dostanete z prášku.
ZUZANA TOMČÍKOVÁ – je to jednoznačne zmrzlina. V zime sa však držím, no plnohodnotne ju nahrádzam čokoládou. Teraz si už predsa môžem dovoliť zhrešiť častejšie (smiech).

Niečo o sebe nám prezradili aj hráčky tohtoročnej ženskej hokejovej reprezentácie, Iveta Klimášová, Lívia Lúčová, ale aj Lenka Čurmová. Ako vlastne začali s hokejom?

LÍVIA LÚČOVÁ – hokej som začala hrať, keď som mala 9 rokov a bola som jediné dievča medzi chalanmi. Neskôr som hrala za Slovan a po maturite som odišla do Kanady. Aktuálne tam pôsobím už 6 rokov.
LENKA ČURMOVÁ – taktiež som začínala s chalanmi, neskôr to bol ženský klub Prešov. Keď som mala 17 rokov, prišla som do Bratislavy a doteraz hrávam za ŠKP Bratislava.
IVETA KLIMÁŠOVÁ - s hokejom som začala, keď som mala 8 rokov. Hrávala som za Spišskú Novú Ves, kde aj bývam. Neskôr som taktiež prestúpila do ŠKP Bratislava.

AKÉ JE VAŠE NAJOBĽÚBENEJŠIE JEDLO? ČO VIETE NAJLEPŠIE PRIPRAVIŤ?

LENKA ČURMOVÁ – jednoznačne bryndzové halušky. Chutia mi najviac a skvelé je, že aj ich príprava je pomerne jednoduchá (smiech). Nepohrdnem však žiadnym jedlom. Nesmieme však zabudnúť ani na špenátové halušky. Mňam!
LÍVIA LÚČOVÁ – pre mňa to isté. Doplnila by som však k tomu ešte aj lokše.
IVETA KLIMÁŠOVÁ – na haluškách sa teda asi zhodneme všetky tri. Mne však najviac chutia tie kapustové, čiže klasické slovenské strapačky.

A ČO JEDLÁ VO SVETE? CESTUJETE KADE-TADE, KDE VÁM CHUTILO NAJVIAC A ČO TO BOLO?

LENKA ČURMOVÁ – v Nórsku som si najviac pochutnávala na morských plodoch a rybách. Boli tam určite najlepšie, a hlavne, vždy čerstvé. V Pekingu mi najviac chutili typické čínske dezerty. Ich krkolomné názvy som si však nezapamätala (smiech).
LÍVIA LÚČOVÁ – mne chutilo najviac asi vo Fínsku. Tiež to však boli morské plody, ktoré zbožňujem.
IVETA KLIMÁŠOVÁ – u mňa to je Japonsko. Práve tam som mala možnosť ochutnať ozajstné sushi.
NECHÝBA VÁM VO SVETE DOMÁCA STRAVA?
LENKA ČURMOVÁ – už sme si na to zvykli. Mamky s nami, žiaľ, necestujú (smiech). Avšak vždy, keď prídem domov, pekne si nadiktujem, na čo mám chuť a stále sa varia moje obľúbené jedlá.
LÍVIA LÚČOVÁ – mne najviac chýba to, že vo svete nemajú potraviny, ktoré sú na Slovensku. Niekedy by som si najradšej išla dať domov niečo „naše“. Vždy sa teším na mamine jedlo.
IVETA KLIMÁŠOVÁ – najťažší bol asi prvý rok, kým sme si na to zvykli. Teraz je to už lepšie, no vždy to samozrejme chýba (smiech).

URČITE VÁS BUDE ZAUJÍMAŤ ...

• Prvé slová, ktoré sa Jenny Potter naučila po slovensky boli „modrá“ a „biela“, keďže ide o farby dresov. Vie aj poprosiť či poďakovať. Budúci rok chce začať chodiť na hodiny slovenčiny.
• Zuzana Tomčíková je tzv. mäsožravec. Nikdy vraj nezabudne na to, ako vo Švédsku jedli soba. Personál im nevedel vysvetliť, o aké mäso ide a tak sa porozumeli vďaka menu Rudolf a Santa.
• Otec Ivety Klimášovej je poľovník. Prezradila nám, že doma jedávajú väčšinou divinu, ktorú jej otec posiela aj do Bratislavy. Vraj, ak majú doma kuracie mäso, je to pre nich hotový sviatok.
• Keď začala Lívia Lúčová pôsobiť v Kanade, priznala sa, že za krátky čas kvôli tunajšiemu jedlu pribrala 11 kíl. Potom si však na ich stravu zvykla a doteraz má najradšej javorový sirup.
• Aj keď Lenka Čurmová strieľa ľavou rukou, tvrdí, že v kuchyni „ľavá“ nie je. Najradšej si pripravuje rôzne dezertíky, či spomínané bryndzové halušky.
• Všetkých 5 dám sa zhodlo na tom, že v Kauflande najradšej nakupujú práve ovocie a zeleninu. Je to tak kvôli čerstvosti a širokému sortimentu.

Poďte aj vy fandiť hokejistkám na Majstrovstvách sveta a nezabudnite ani na občerstvenie. Všetko nájdete v Kauflande, ktorý je generálnym partnerom slovenského hokeja. Pretože aj my máme radi hokej!