Hľadajte Boha s úprimným srdcom

Keď chceš nájsť Boha, nezahrabávaj sa do kníh, ani sa nerozohňuj v diskusiách a nepokúšaj sa o podivné a rafinované zážitky. Boh tam nie je. Nemudruj, lebo viera nie je nijaký mozgový destilát. Neplytvaj energiu s vykopávkami, Boh nie je skamenelina. A neodvažuj sa ho hľadať v kozme, lebo Boh si nekráti chvíle astronautikou. A nehľadaj ho ani na tajných seansách, lebo Stvoriteľ všetkých ľudí sa nemôže stať výsadou daktorých skupín alebo dajakej elity. A ešte menej ho nájdeš na akademických zasadaniach, kde Boh je iba literárnou zámienkou. To neznačí, že treba dávať prednosť nevedomosti a nedbanlivosti. Práve naopak, rozumné a usilovné hľadanie je riadnou cestou, ktorá vedie tam, kde býva Boh. Ale končí sa na prahu, neprekročí ho. Chcem povedať, že keď si sa prahu, neprekročil, že Boh je, knihy, diskusie, štúdium a hĺbanie ti nepomôžu stretnúť sa s ním osobne, nepomôžu ti vedieť, kto je, a poznať ho a vstúpiť do jeho intimity. Všetko, čo o ňom vravia ľudia, a všetky idey, ktoré si o ňom môžeš sám utvoriť, sú vždy len slová a reči okolo Boha. Je to vždy len chodenie okolo jeho prebývania. Dnu nevnikneš. Nie sú osobným predstavením sa. Dobre to ktosi povedal: „ Jedine Boh môže hovoriť o Bohu.“ Iba on môže nájsť správne slová a primerane sa prejaviť. Jedine on ti môže prejaviť svoje myšlienky, svoju vôľu, svoje plány a svoje súdy prostredníctvom hlasu tvojho svedomia.. Len on sám ti môže dať spoznať svoju lásku. Svoje milosrdenstvo, vznešenosť svojich ideí a nesmiernosť svojej trpezlivosti. Povieš: Ak teda všetko závisí od neho, a vidím, že sám nemôžem nič, neostáva mi nič iné, ako čakať. A to zasa nie. Dačo môžeš urobiť aj ty. Boh nie je spojencom lenivcov. Môžeš klopať na tie dvere, aby sa ti otvorili a Boh sa ti ukázal: „Klopte, a otvorí sa vám“ Klopte modlitbou, vnútorným dialógom a rozjímaním o jeho slove. A nestáva sa tak ostatne aj medzi nami ľuďmi? Keď chceš dakoho poznať, ideš ho hľadať do kníh? Ktorý zaľúbenec, ak chce poznať svoje dievča, ide sa zahrabať do bibliotéky, aby študoval osobnosť, typ, záľuby, myšlienky, city a charakter svojho dievčaťa? Človeka spoznávame, keď sa k nemu približujeme, keď sa s ním stretávame, rozprávame a ho počúvame. Človek sa spoznáva v dialógu, vo vzájomnej výmene myšlienok, dôvery a lásky. Keď teda hľadáš Boha, nezamotávaj sa do prázdnej mozgovej akrobacie, ani sa nemuč celou tou problematikou, ktorú si sám staviaš. Veď Boh  je už sám v sebe tajomstvom a svojimi komplikáciami ho určite nerobíme prístupnejším. Je sám v sebe taký veľký, že pokúšať sa ho merať značí stratiť ho. Treba sa j nemu približovať nie s biedou ľstivosťou nášho rozumárstva, ale s pokornou vierou. Veď ani  k ľudom nepristupujeme s bezočivou indiskrétnosťou kutrať sa v ich vnútri, ale s úctou k ich tajomstvu a s dôverou v ich slovo. Predstúp teda pred Boha, ako si, v nahote svojej bytosti. Prehovor k nemu jednoducho a spontánne a nevyhľadávaj nijaké frázy. Boh sa nedá chytiť do siete našej literatúry, nedá sa dojať „našimi posolstvami“ ani našimi „zásadnými otázkami“. Dojíma ho len kajúce a pokorné srdce a každý, kto uznáva svoju ohraničenosť a vyznáva svoju biedu, svoje viny a nemohúcnosť. Boh určite nie je monopolom intelektuálov a určených, filozofov a teológov, progresistov a konzervatívcov, vertikalistov alebo horizontalistov. Boh sa dá získať každému, kto ho prosí v úprimnosti ducha a v jednoduchosti srdca. Odpovedá na naše žiadosti, no nie na naše provokácie. Dá sa nájsť len tomu, kto je ochotný počúvať, a nie tomu, kto si vymáha, aby ho počúvali.