Gorila je starostlivá matka

 

Pred časom vydali svetové agentúry trocha neuveriteľnú správu: Stádo asi šesťdesiatich goríl terorizovalo kamerunskú dedinu Olamzé, kde sa usilovali nájsť unesené mláďa, ktoré si jeden dedinčan odniesol domov. Podľa miestnej tlače vtrhli gorily krátko pred polnocou do dediny a pri hľadaní mláďaťa takmer ignorovali výstražnú streľbu dedinčanov.
 
Vytrvalo búchali na okná a dvere príbytkov. Keď starosta obce zistil, že gorily sa nedajú odohnať, nariadil lovcovi, aby gorilie mláďa vydal. Len čo bolo na slobode, trestná výprava sa vrátila do lesa za radostných výkrikov, ktorými oslavovala svoje víťazstvo.
 
Správa z tlače znie trocha rozprávkovo, ale vieme toho o gorilách dosť, aby sme ju bez váhania mohli považovať za vymyslenú? Ako tieto mohutné africké ľudoopy vlastne žijú?
 
V súčasnosti rozoznávame tri poddruhy, ktoré sa od seba navzájom odlišujú vzhľadovo aj farebne. Gorila nížinná obýva západnú časť strednej Afriky, oveľa tmavšia gorila východná sa vyskytuje v Kongu a čierna gorila horská žije v sopečnom pohorí Virunga a v juhozápadnej Ugande.
 
Rady si poleňošia
 
Začnime programom gorilieho dňa. Gorily sú výlučne denné zvieratá. Ak si schému dňa chceme ukázať v percentách, dôjdeme k výsledku: 40 percent oddych, po 30 percentách kŕmenie a putovanie. Denný rozvrh je asi nasledujúci: budíček je medzi 6. až 8. hodinou, potom sa venujú 2 hodiny potrave, nasleduje oddych a aktívne začínajú byť zasa až medzi 14. až 18. hodinou. Na dennú pauzu si gorily stavajú pozemné hniezda, ktoré nie sú ani dôkladné, ani upravené a sú podľa možnosti na výslní.
 
Jedálny lístok tvoria väčšinou listy, výhonky a stopky rastlín od bylín po stromy. Malá časť zostáva na ovocie a zvyšok potom je kôra, larvy a slimáky, v období chudobnom na potravu aj vlastný trus. Také správanie sa, teda koprofágia, pravdepodobne umožňuje, aby sa vitamíny vytvárané v hrubom čreve (najmä B-| 2), vracali do tenkého čreva.
 
Každý večer si gorily budujú pevné a kompaktné nočné hniezda, na ktorých stavbu využívajú predovšetkým rastliny, ktorými sa neživia. Hniezda môžu byť umiestnené na stromoch, ale zem gorily uprednostňujú. V období dažďov vyhľadávajú kryté duté stromy, kde si len nahrabajú a upravia mach či lístie.

Nepozerajte sa im do očí
 
Na odovzdávanie správ slúži množstvo zvukov. Vedci udávajú až 22 rôznych hlasových prejavov, z ktorých sa však bežne používa iba 8. Gorily si počínajú hlučne len v prípade ohrozenia - známe búšenie do pŕs znamená varovanie, ale aj vzrušenie. Pri odpočinku sa ozýva zmierlivé a priateľské vrčanie v celej skupine, dlho pretiahnutými slabikami dávajú gorily najavo spokojnosť, krátkym staccatom napomínajú roztopašné mláďatá. Drsne znejúcim „krochkaním\" vybavujú striebrosivé samce rodinné spory, samice sa tým dožadujú prednosti na ceste alebo sa takto hašteria o potravu a výrastkovia sa tak usilujú presadiť pred kamarátmi. Upretý pohľad znamená hrozbu, zatiaľ čo odvrátený gesto zmierenia.
 
Gorily sú ospalé a introvertné stvorenia. Pochopiteľne, že sa hrajú, ale ich humor je akýsi ťažkopádny. Väčšinu života strávia v lesných húštinách, ohrýzajúc konáriky a bambusové výhonky. Jediná vec, ktorá v nich vyvoláva agresiu, je sex. Tu samce zachádzajú do extrémov vrátane súbojov na smrť, zabitia vlastných detí alebo incestu.
 
Gorily dospievajú v 7 rokoch, ale samce ešte pokračujú v raste až do 13 rokov. Tlupa pozostáva z jedného či viac striebrosivých samcov, niekoľkých samíc, nedospelých samcov a mláďat. Pri dosiahnutí dospelosti samec buď v tlupe zostane, alebo sa rozhodne založiť si novú. Pokúša sa získať svoje samice únosom, pri ktorom zabije ich mláďatá, aby oslabil puto samice s tlupou. Niekedy sa k nemu pridajú odrastené, zatiaľ bezdetné samice samy.
 
Mláďatá trávia prvé mesiace v tesnom kontakte s matkami. Tie ich cez deň nosia v chránenej pozícii pod bruchom. Od štyroch mesiacov sa mláďa začína batoliť po skupine, v ktorej je však obklopené neustálym bezpečím, ochranou a starostlivosťou. Napriek tomu sa pytliaci usilujú práve o získanie mláďatá. Avšak jediný spôsob, ako to môžu urobiť, je zabiť matku.
 
Kruté suveníry
 
Horské gorily majú dávnu minulosť, ale len asi storočnú históriu. Tá sa začína v roku 1902, keď sa s nimi prvý raz stretol nemecký kapitán Oscar von Beringe a dve z nich zastrelil. V nasledujúcim štvrťstoročí zberatelia a lovci zajali alebo zastrelili vo Virunge vyše päťdesiat goríl. Carl Akeley z Amerického múzea prírodných vied v r. 1921 zastrelil päť goríl, ale tieto živočíchy ho natolko nadchli, že navrhol belgickej vláde, aby pre ne v r. 1925 zriadila prvú africkú rezerváciu - Albertov národný park.
 
Belgická ochrana poskytovala gorilám pokoj až do roku 1960, keď vypukla občianska vojna. Belgické Kongo, teraz Zaire, vtedy získalo nezávislosť a elgickí zamestnanci parku ušli. Rozdelenie parku na zairský a rwandský sektor demoralizovali strážcov. V lesoch sa objavili pytliaci, ktorých drôtené slučky sa gorilám zarezávali hlboko do mäsa. Niektorým sa síce podarilo vyslobodiť, ale v jednej skupine jedenástich goríl som našiel dve, ktoré mali len jednu ruku, druhú mali zdeformovanú. Z gorilích rúk a hláv sa totiž stali suveníry pre turistov. Okrem toho gorily prišli o časť pralesa. V roku 1958 Belgičania v Rwande dali farmárom 27 štvorcových míľ lesa obývaného gorilami, o desať rokov neskôr ďalších 38 míľ sa uvoľnili pre Európu sponzorovaný poľnohospodársky projekt.
 
Zachránime ich?
 
Menil sa aj počet goríl. Ešte v roku 1960 sa odhadovalo, že ich vo Virunge žije 450. Pri sčítaní v sedemdesiatych rokoch to bolo už len 275 a v roku 1981 len 250. Úsilie Dian Fosseyovej a jej spolupracovníkov síce prinieslo výsledky, ale trvalý úspech sa môže dosiahnuť len v spolupráci s miestnymi obyvateľmi. Zachovanie goríl závisí najmä od ich dobrej vôle.
 
Nová éra boja za ochranu goríl sa začala v roku 1978, keď Amy Ved-derová a Bili Weber z New Yorku vytvorili v spolupráci s Rwandänmi turistický a výchovný program, ktorý začlenili do projektu s názvom Horská gorila, sponzorovaného medzinárodnými organizáciami. Projekt upozornil nielen na potrebu ochrany goríl, ale aj lesov. Pozrieť sa do Virungy na gorily je síce veľmi drahá zábava, ale napriek tomu sa stala takou obľúbenou, že po produkcii kávy a čaju teraz pre Rwandu predstavuje podstatný valutový príjem, približne 10 miliónov ročne.
 
Osemdesiate roky boli pre asi tridsať skupín goríl žijúcich na sopečných svahoch Virungy „zlatým obdobím", ich počet opát vzrástol asi na 320. Pokojný život goríl síce opäť narušila občianska vojna, napriek tomu sa však podarilo ich zachrániť.