Gargano – ostroha talianskej „čižmy”

Po Chorvátsku je Taliansko nepochybne ďalšou obľúbenou destináciou Slovákov. Skladá sa z 20 regiónov a je zaujímavé nielen svojimi piesčitými plážami a bohatstvom kultúrnych pamiatok, ale aj pestrosťou krajinného reliéfu.

Gargano je súčasťou regiónu Apúlia, po taliansky Puglia, ktorá sa rozprestiera v juhovýchodnej časti krajiny a tiahne sa od “ostrohy“ až po “podpätok“ talianskej čižmy. V 3. stor. pred Kristom bolo obsadené Rimanmi, ktorí sem priniesli všeobecný hospodársky rozkvet, daný hlavne výhodnou polohou Gargana pre obchod s Orientom. Naopak, úpadok a chudoba tu pretrvávali od 13. až do polovice 20. storočia. V tomto období žilo v izolácii a jeho jediným spojením so svetom boli pútnici do svätyne v Monte Sant’ Angelo. Turistami bolo objavené len na začiatku minulého storočia, pričom jeho príroda zostala do dnešných čias takmer nedotknutá.

Kvôli väčšiemu pohodliu a časovej „slobode“ sa vyberáme objavovať tento panenský kraj vlastným autom. Keďže do cieľa máme približne 1300 km, berieme si aj vlastný stan a cestu si naplánujeme na viac dní, s úmyslom poznať celé východné pobrežie Talianska. Po zastávkach v kúpeľnom meste Grado, svetoznámych Benátkach, v malom štátiku San Maríno na krásnom pobreží Ancony, či na známej Palmovej riviére, blížime sa k polostrovu Gargano.
V porovnaní s plochým a piesčitým pobrežím severného Talianska je miestna krajina nesmierne mnohotvárna a hornatá. Polostrov Gargano je vysoký skalnatý výbežok do Jadranského mora, s rozlohou približne 2000 km2. Najvyšší vrch Monte Calvo dosahuje nadmorskú výšku 1056 m a celý polostrov je chránenou prírodnou rezerváciou.
Len severnú časť tvorí rovina Tavoliere, kde pestujú obilie, najmä pšenicu, ale nachádzajú sa tu taktiež dve slané jazerá Lago di Lesina a Varano, ktoré sú rajom vodných vtákov. Najkrajším zážitkom je však prejazd prímorskou cestou Peschici – Vieste – Mattinati. Vďaka geografickej izolácii, tento región nie je priemyselne znečistený a preto je tu čistý vzduch , čisté more a prekrásna príroda.

Cestou sa zastavujeme v Peschici, ktoré je považované za najmalebnejšie historické mestečko Gargana. Je vystavané na skale a jeho historickú časť tvoria orientálne budovy zo 14. stor. a úzke uličky. Hovorí sa, že je to jediné miesto na Jadrane, odkiaľ možno pozorovať východ aj západ slnka do mora (na morskom horizonte). Po krátkej prestávke,
ktorá potešila oči, dušu a v neposlednom rade aj žalúdok, pokračujeme ďalej - do cieľa našej cesty – do najvýchodnejšieho mesta garganského polostrova - Vieste.

Vieste bolo pôvodne rybárske mestečko, kde sa doteraz zachovali typycké biele budovy, postavené v orientálnom štýle. Ešte pred polstoročím sem neviedla cesta a dnes je centrom turistického ruchu na Gargane. Rozkladá sa na dvoch výbežkoch pobrežia – Punta di Santa Croce a Punta di San Francesco.


Dominantou je prístav s majákom, postaveným na skalnatom útese. Môžete ho obdivovať z námestia Piazza Kennedy, kde sa nachádza aj turistická informačná kancelária. Je dobre vybavená rôznymi letákmi, mapkami, a dohovoríte sa tu plynule po anglicky aj nemecky, čo je v tejto časti Talianska dosť vzácne.
Neďaleko námestia je múzeum, vraj s najväčšou zbierkou mušlí na svete. Oplatí sa vidieť. Je ich tam veľmi veľa a vstup je zadarmo.
Milovníci histórie si tiež prídu na svoje. Pri prechádzkach týmto príjemným mestečkom si nikto nenechá ujsť vzácne historické jadro, ktoré sa rozprestiera na Punte di San Francesco. Na jeho konci stojí kostol Chiesa di San Francesco. Hneď vedľa kostola stojí trabucco, ktoré používajú miestni rybári na chytanie rýb. Je to dosť veľké zariadenie
zložené z trámov, navijakov a lana, ktoré je typické pre túto oblasť. Funguje asi tým spôsobom, že sa na tenký povraz pripevní živá pramica, ktorá pohybom plutvy láka ostatné nad zavesenú sieť.
Na tomto skalnatom výbežku stojí aj katedrála z 11. stor. a za ňou hrad, ktorý nechal postaviť Fridrich II. v polovici 13. stor. Bohužiaľ, v súčasnosti nie je prístupný, pretože je majetkom armády, ale je odtiaľ prekrásny výhľad na mesto a pobrežie. Vietor a voda – neopakovateľní umelci prírody, vymodelovali tu jedinečné útvary. Najznámejší z nich – pyšný “Pizzomuno“, čo v preklade znamená “Vrchol sveta“, sa nachádza práve na pláži vo Vieste.

Denné plavby loďou ponúkajú jedinečnú možnosť vidieť panorámu bielych útesov
a morských jaskýň, z ktorých má každá svoje meno a legendu, a ktoré sú prístupné len
z mora. Najviac jaskynných systémov sa nachádza okolo Vieste – v dĺžke asi 30 km.
Tieto poldenné výlety loďou si nenechá ujsť málokto z návštevníkov tohto miesta.
Obľúbené sú aj celodenné výlety na neďaleké súostrovie Tremiti, skladajúce sa z malých
ostrovčekov – San Domino, San Nicola a Caprara, na ktorom je stará pevnosť. Pôvodne
sa ostrovy volali Diomedeae, podľa gréckeho hrdinu Diomedesa. Podľa legendy tu vraj stroskotal a zostal až do smrti. Okolo ostrovov sú ideálne podmienky na potápanie, pretože je tu bohatý podmorský život.
Komu sa nechce potápať, môže si plne vychutnať leňošenie na krásnych a nepreplnených piesčitých plážach, ktorých je na tomto romantickom pobreží dosť. Niektoré sú dlhé len niekoľko desiatok metrov, iné aj niekoľko kilometrov. Pláže sú od seba oddelené mohutnými skalnatými útesmi a sú tvorené zo svetlého, veľmi jemného piesku, s pozvoľným vstupom do mora. Stredomorská klíma a teplé počasie už od apríla tu umožňuje kúpanie sa v azúrovo čistom mori.

Po lodnom výlete a niekoľkých dňoch leňošenia na pláži, využívame auto na spoznávanie vnútrozemia tohto nedotknutého polostrova. Zvedavosť nás ženie do národného parku Gargana – Foresta Umbra, ktorý sa rozkladá na ploche 11 ha medzi mestečkami Vico, Vieste a Monte San Angelo, a má veľkú biologickú hodnotu. Bukové lesy, pobehujúce daniele, múzeum Foresty, piknik či turistické chodníky – to je ponuka, z ktorej si každý niečo vyberie. Foresta Umbra v preklade znamená tienistý les, ktorý vám počas letných horúčav poskytne vytúžený tieň. Okrem toho tu nájdete aj ticho a pokoj. Je jedným z posledných miest Talianska s pôvodnou vegetáciou.
Po krátkych prechádzkach pokračujeme kľukatou cestou do najstaršieho pútnického areálu veriacich v Taliansku - do Monte San´t Angelo, kde sa podľa legendy zjavil
v r. 493 Archanjel Michael. Ročne toto miesto navštívi asi milión pútnikov.
Ako pomaly stúpame asi do výšky 800 m, prvú zbadáme dominantu mesta, ktorou je
normandský hrad ( skôr zrúcanina ) z 9. stor. O pár minút zisťujeme, že práve odtiaľ je pekný výhľad na samotné mesto, ale aj okolitú kopcovitú krajinu.


Uprostred mesta sa nachádza skalný chrám - Svätyňa Archanjela Michaela.
Zvonku je krásny, podobný desiatkam iných chrámov, ale zvnútra iný.
Nikdy predtým som také niečo nevidela. Vo vnútri sa zostupuje po mnohých mramorových schodoch, až sa ocitnete v chladnej jaskyni kostola. Tu gotická klenba plynule nadväzuje na bielu vápencovú jaskyňu, ktorá sa utápa v šere sviečok. Je pomerne chladná a je tu  bohužiaľ zákaz fotografovania. Až takmer mystický dojem kazia snáď len mnohé kamery na stenách.
Dobre “vychladení” si ideme pozrieť zvyšok tohto pôvabného mestečka, ktoré na nás dýcha atmosférou starých čias. Je veľmi fotogenické. Biele domčeky tu žiaria v poludňajšom slnku. Nájdeme aj miesto, odkiaľ je výhľad na more a vzdialenú Manfredóniu. Sme nadšení, ale čaká nás ešte náročná, avšak pozoruhodná cesta popri pobreží cez Mattinatu do Vieste. Je to samá zákruta a tak pomaly prechádzame tento kraj, sem-tam zastavíme a fotografujeme prekrásne prírodné scenérie, divoké skaly či piesčité zálivy. Prichádzame do Vieste a pozrieme si ešte náš posledný západ slnka nad týmto nezabudnuteľným miestom.
Na druhý deň odchádzame. S konštatovaním, že sme prežili dovolenku v naozajstnej čistej prírode. Je to miesto, ktoré má budúcnosť a kam sa ľudia radi vracajú.
A tak neváhajte a vyberte sa aj vy, kým ešte tento kúsok zeme nie je preplnený turistami.

Katarína Petránová
Foto: Milan Petrán

http://cestovatel.eu/taliansko/clanok.php?id_country=287