Futbal na zelenej tráve ( fejtón )

Svoj životný smer hľadajú, kde sa len dá. Pod kapucňou, v notebooku a aj v chladničke. Keď sa nenájde, nič sa nedeje, za školou si to všetci spoločne vydiskutujú. Tam si naplánujú ďalšie pátranie, no v prípade nepriaznivého počasia zostanú doma. Žiaden smer nie je až taký dôležitý, aby stál za rozmočené botasky alebo narušený účes. „Kto hľadal, ten sa celý zababral.“ Vynašli nové porekadlo a svet je zrazu oveľa krajším. Respektíve presmerovanejším.

Nič im nevyčítajte, veď sú to ešte len tínedžeri. Zo svojich omylov sa neučia, no zato veľa čítajú. Blogy, esemesky a najradšej statusy. Dbajú o svoje zdravie, a preto si pripravujú pestré raňajky. 200 gramov bielych lupienkov zapíjajú zeleným čajom. Takým viac osladeným a menej zeleným. V podstate je hnedý a vraví sa mu Olá Kolá. Lákajú ich križovatky, bludiská a labyrinty, v ktorých sa dá dobre najesť, skočiť na web alebo urobiť dobrý biznis s ocovou kreditkou.

O tom, že život sa s nimi nemazná, ste sa mohli presvedčiť už viackrát. Zelená je tráva, no zlegalizovať ju nikto nechce. Dospievajúce deti potrebujú minimálne osem hodín spánku. Keďže chodiť spávať so sliepkami sa nepatrí, škola by sa mala začať až napoludnie. Márne sa na diskotékach snažia prekonať všetkých parketových levov. S ozajstným kráľom džungle majú spoločné len natupírované hrivy. Vypýtať si drink pri bare môžu len tí starší a odolnejší. Hlávka je malá, nôžky slabé a cesta domov opäť v nedohľadne.

Smiech ich prestane baviť, len čo sa mladosť pobalí a odletí na jednosmernú dovolenku. Vtedy zistia, že život nie je len o ružových sloníkoch, ale aj o poriadnych púštnych búrkach. Tie prichádzajú náhle a dlhodobejšie pretrvávajú.

Tatiana Kovalčinová