Fido – dojemný príbeh neuveriteľnej oddanosti jedného psíka

Existuje mnoho príbehov o psíkoch, ktoré boli svojim pánom verné až za hrob. Azda najznámejším je Hachiko, o ktorého živote bolo napísaných niekoľko knižiek a vznikol aj veľmi dojímavý film. Podobne silný príbeh sa ale odohrával aj v Taliansku, počas bojov druhej svetovej vojny.

Všetko sa to začalo koncom roku 1941, keď Carlo Soriani, robotník z mestečka Borgo San Lorenzo, našiel cestou z práce zraneného psíka ležiaceho na ceste. Netušil či niekomu patrí, no vzal ho domov a spolu so svojou ženou ho na poslednú chvíľu zachránili pred smrťou. Odvtedy sa stal súčasťou ich rodiny, podobne ako rôzne pelechy pre psov. Psík dostal meno Fido, čo po latinsky znamená „verný“.

2 roky Fido sprevádzal svojho majiteľa – každý deň
Po tom, ako sa Fido vylízal z ťažkých zranení, odprevádzal svojho majiteľa každé ráno na zastávku autobusu, ktorým cestoval do práce. A keď sa večer vracal domov, Fido už na zastávke čakal, aby Carla mohol privítať. Táto idylka trvala dva roky, až do osudného 30. decembra 1943, kedy Borgo San Lorenzo zažilo masívne bombardovanie. Zasiahnutých bolo mnoho tovární na širokom okolí a zahynulo mnoho ľudí, bohužiaľ aj Carlo Soriani…

Vernosť až za hrob
Fido ale nejaký vojenský útok neriešil a podvečer opäť vyšiel čakať svojho pána. Žiaľ, márne. Svoju obrovskú oddanosť svojmu pánovi ale Fido nikdy nestratil a celý svoj život veril, že sa Carlo, ktorý ho zachránil pred istou smrťou, vráti. 14 rokov, až do svojej smrti, meral dennodenne tú istú cestu na autobusové zastávku a späť. Počkal, kým všetci ľudia vystúpia, a keď medzi nimi nenašiel Carla, sklamaný sa pobral domov. Po tom, čo sa Fidov príbeh objavil v novinách po celom Taliansku, davy ľudí sprevádzali každé ráno Fida na jeho smutnej ceste.

Fido skončil svoju púť na tomto svete po 16 rokoch, 9. júna 1958. Ak niekedy budete prechádzať cez Borgo San Lorenzo, zastavte sa na Piazza Dante pri soche Fida a chvíľku popremýšľajte nad hodnotami, ktoré sú v živote naozaj dôležité.