Felah je novodobý faraón polí

Už V starých knihách sa písalo, že ak niekto raz pil vodu z Nílu, túži opäť uvidieť túto rieku, pretože smäd neuhasí vodou zo žiadnej inej. Oddávna sa sem preto vracali cudzinci, zo začiatku najmä vzdelanci, ktorí sa chceli oboznámiť s pozostatkami vyspelej kultúry faraónov. Dnes je Egypt prístupný každému. Aj keď väčšina z prichádzajúcich sa zaujíma najmä o históriu a pradávnu civilizáciu, ponúka tento štát oveľa viac.

ČAS AKOBY SA ZASTAVIL

Okrem hektickej vravy v osemnásťmiliónovej Káhire napríklad zabudnutý svet oáz uprostred saharskej púšte, kde žijú ľudia presne tak ako pred tisíckami rokov. Milovníci prírody si prídu na svoje v Bielej púšti medzi čudnými bizarnými útvarmi, ktoré vietor vymodeloval z jemných vápencov, potápači zase pri Červenom mori. Farebné koraly najrôznejších tvarov tu vytvárajú prekrásne záhrady, aké nemajú vo svete páru. Podmorský národný park pri Ras Mohamede už dávno považujú za raj potápačov. Pusté hory Sinajského polostrova v sebe skrývajú staré kláštory, z ktorých k najznámejším patrí kláštor sv. Kataríny na úpätí Mojžišovej hory. Je toho veľa, čo Egypt ponúka, ale nie každý si môže dovoliť túlať sa krajinou dlhší čas. Jednou z možností ako získať ucelenú predstavu o krajine, je použiť niektorú z lodí nílskej flotily, ktorá brázdi NíI už vyše sto rokov.

NÍLSKY SEN

Plavba sa začína v Asuáne, malom mestečku, ktoré patrí k najkrajším v celom údolí. Západný breh lemujú žlté piesčtié duny, príkro sa zvažujúce až k tmavomodrým vodám Nílu, medzi nimi sa týči novovybudované mauzóleum Agu Chána, vodcu šiitských Izmailovcov. V roku 1957 ho dala postaviť jeho manželka; rakva z bieleho mramoru je neustále obložená čerstvými červenými ružami. Z tohto miesta sa ponúka veľkolepý pohľad na celú oblasť od prvého nílskeho kataraktu až po Asuánsku priehradu, vzdialenú osem kilometrov južným smerom. Z piesčitých dún občas vystupujú trblietavo červené žulové kopce - tunajšiu žulu používali kedysi dávno faraónski stavitelia na posmrtné chrámy svojich vládcov. V jednom z lomov sme videli i nedokončený obelisk, ktorý siaha do 15. storočia pred Kristom, do čias kráľovnej Hatšepsowet. Zrejme to mal byť najväčší obelisk starovekého Egypta, ale smelý plán stroskotal kvôli trhlinám v kameni a dodnes je svedectvom o šikovnosti vtedajších majstrov kamenárov.

OVANIE VÁS AJ DYCH TEMNEJ AFRIKY

Asuánska oblasť etnicky patrí k Núbii; temná Afrika na nás dýchla aj napriek tomu, že Núbijci sú už dávno zarabizovaní. Niektorí z nich si zachovali pôvodný jazyk kenuzi a mahasi, ich hudba obsahuje africké prvky. Stále nosia pestré háčkované čiapky. Ich domy majú bielu alebo bledomodrú omietku a sú zdobené rôznymi nápismi a ornamentmi. V samotnom meste žije asi 250 000 ľudí, do ktorých života vniesla veľké zmeny stavba Asuánskej priehrady. lšli sme po upravenom nábreží, lemovanom červeno rozkvitnutými stromami, ktoré miestni obyvatelia nazývali weart, odháňali sme neodbytných drožkárov s koňmi, ktorí si chceli zarobiť zopár libier, a napokon sme zabočili do bočných uličiek, kde bol miestny bazár. Mal jedinečnú atmosféru, šumel arabštinou, voňal exotickým korením, hýril všetkými farbami. Znalci tvrdili, že iba na asuánskom trhu dostanete kúpiť najčerstvejšie ful súdání - arašídy a rubínovo červené sušené kvety ibiškov karkadé.

JA SA V TOM NEPORIADKU VYZNÁM

Tu sme sa zoznámili s Markom. Menší, zavalitý mladík sedel zaborený v akomsi prútenom polokresle pred svojím obchodíkom a pozoroval, čo sa deje okolo. Keď sme začali vyberať tovar, rýchlo vyskočil, ale kolená sa pod ním podlomili, nohy klesli a on sa musel pridržať dosky, aby nespadol. "Sedím tu celý deň," dodal na ospravedlnenie. Slovo dalo slovo - aj my sme sa chceli rozprávať, a tak sme prijali Markove pozvanie. Mal vnútri obchodu neuveriteľný neporiadok, špinu, veci pohádzané bez ladu a skladu. Možno, keby namiesto sedenia upratal svoj obchod, nemusel by mať kŕče, pomyslela som si.

VIAC TERORISTOV - MENEJ TURISTOV

Mark bol na rozdiel od veľkej väčšiny Egypťanov, ktorí vyznávajú islam, kresťan, a hrdo sa hlásil k tomuto náboženstvu. Na stene mal zavesený veľký obraz Panny Márie a s radosťou sa dal pri ňom vyfotografovať. Rozprával o sebe, o svojej rodine, o celom Egypte, vypytoval sa na svet.

"Tohto roku máme oveľa menej turistov, ako v iných rokoch," sťažoval sa. "Fundamentalisti a vlastne aj novinári ich mnohých odradili, dobre, že ste sa nebáli prísť. Povedzte mi, vari prestali ľudia chodiť do Anglicka kvôli tomu, že Íri občas podniknú nejakú teroristickú akciu?" obrátil sa na nás s vyčítavou otázkou, pretože vedel, že sme novinári. Nasledujúci deň sme pokračovali ďalej na sever na lodi s poetickým názvom Nílsky sen. Bola prispôsobená potrebám cestovných kancelárií, zastavovala sa pri všetkých významnejších kultúrnych pamiatkach. Prezreli sme si chrám v Kóm Ombe, v Edfe, v Luxore i Karnaku, dali sme sa doviezť do Údolia kráľov a Údolia kráľovien. Staroegyptská kultúra nás očarila.

UMIERAŠ, ABY SI ŽIL

"Umieraš, aby si žil," znela jedna zo základných právd egyptskej viery, ktorá je zapísaná už v najstarších zbierkach náboženských výrokov, v textoch pyramíd. Západný breh Nílu znamenal pre starovekých Egypťanov to isté, čo ríša smrti. Želali si byť pochovaní tam, kde slnko zapadalo za obzor. Všetky chrámy boli veľkolepé, bohato zdobené. Rovnako aj hrobky, v ktorých boli uložené sarkofágy s múmiami. Vo faraónskych hrobkách sme obdivovali Výjavy zo života bohov, v hroboch manželiek či vysokých úradníkov obrazy z každodenného života. A nikde nechýbali hieroglyfické nápisy - to všetko poskytovalo egyptológom možnosť rekonštrukcie života v starom Egypte.

PALMA - STROM ŽIVOTA

Zatiaľ čo sme pohodlne sedeli na palube, popíjali lahodný nápoj karkadé, odvíjal sa nám pred očami život obyčajných feláhov, hospodáriacich na úzkom pruhu úrodnej krajiny okolo Nílu. Starali sa starostlivo o palmové háje, pretože palma sa, považuje za egyptský strom života. Každý poskytuje ročne okolo 100 kg sladkých plodov a zo suchých palmových ratolestí a konárov pletú remeselníci rohože, košíky, stavajú ploty a ohrady. Na poliach pestujú felahovia najmä obilie, zeleninu, kukuricu, cukrovú trstinu, na väčších plochách bavlnu; poľnohospodárstvo je zamerané na úžitkové plodiny a na úžitkové zvieratá. Niekde však predsa len už prevládala technika a pôvodného byvola vytlačil traktor. Na políčka felahov sa neúprosne tlačí púšť, snaží sa ukrajovať meter po metri a roľníkom nezostáva nič iné, ako takmer neustále čerpať vodu z Nílu a zavlažovať. Osobitý klepot vodných čerpadiel nás sprevádzal počas celej cesty.

SIRIUS HLÁSI ČAS VLAHY

Požehnaním pre tunajších hospodárov sú záplavy, každoročne už po stáročia netrpezlivo očakávajú, kým sa na oblohe ukáže Sirius a ohlási čas vlahy. Záplavy kedysi prinášali aj životodarné čierne bahno, ale od vybudovania Asuánskej priehrady sa režim rieky zmenil. Jej tok sa zreguloval, plocha zavlažovanej pôdy sa zväčšila, ale krajina tak bola pripravená o naplaveniny bohaté na živiny.

STARÉ S NOVÝM

Z lode sme pozorovali aj pulzujúci život v menších mestečkách; ženy odnášali od rieky na hlavách veľké nádoby s vodou, stúpali dôstojne po vysokom svahu a vyzerali presne tak, ako sme ich videli namaľované na stenách hrobiek, starých vyše 4000 rokov. O kus ďalej ich niekoľko pralo bielizeň priamo vedľa vodného čerpadla. Pokoj prerušila chaotická vrava miestneho trhu, od rieky k nemu smerovalo stádo tiav. Vodia ich sem až zo susedného Sudánu; všeobecne sa uznáva, že sudánske ťavy sú kvalitnejšie. Dokonca ich privádzajú aj na najväčší egyptský trh v káhirskej štvrti Imbala. V Luxore sme podľa vopred pripraveného programu nastúpili do pohodlného klimatizovaného autobusu a nechali sa viezť ďalej s príjemnou zastávkou na kúpanie a potápanie v prímorskom letovisku Hurghada na pobreží Červeného mora. Kým sme dorazili do Káhiry a k slávnym pyramídam v Gize, mali sme pred sebou dokonalý obraz Egypta.

MILENA BLAŽKOVÁ