FARBY
Cestujúc rýchlikom krajinou vlastných spomienok z okna sledovala ružové stromy, zelené lavičky, žlté mračná na čiernej oblohe. Ľudí sediacich na strome si chcela obzrieť zblízka, ale rýchlosť, akou sa viezla, bola nekompromisná. Aha! Srdce z kameňa ležalo na lúke. Celkom samo. Vyškľabené úsmevy poletovali horúcim vzduchom a krídlami trepotali, akoby išlo o život. Maličká budova, pozostávajúca z jednej izbietky skromne stála na širokom pestrofarebnom poli. Bez strechy? Prečo nie, veď počasie dobre vedelo, kam má ísť.
Nie! Stačilo! Takto predsa vôbec nevyzerali jej spomienky.
Ale kto jej ich kontroluje? Kde je napísané, že takto to nesmie byť? Ona veľmi chcela. Chcela sa prehrabávať v obrovskej kope spomienok, ktoré by vyzerali presne tak, ako to videla cez okná vlaku. Svet plný farieb, aké vyhovovali jej, červené nie len pery od rúžu a krv, ale aj dosky na plote. Zelená nie len tráva a listy stromov, ale aj telefón vybrujúci vo vrecku nohavíc. Žlté nie len slnko a polia slnečníc ale aj farba nešťastia? Hnevu? Nemala rada žltú farbu, nech symbolizovala čokoľvek.
Svet, hoci je nasiaknutý farbami, nevyzeral podľa jej predstáv, bohato poškvrnených fantáziou. Bol to len jej ďalší výmysel. Nebola vrtošivá, ibaže sa potrebovala zamerať na nereálne veci, keď ju už skutočnosť sklamala. Ale mala aj pekné spomienky, to áno. Ten bozk. Na ten nikdy nezabudne. Do uší jej prenikala clivá melódia, na ktorú si takisto pamätá. Tesné objatie vtedy pre ňu predstavovalo niečo, o čom snívala už istý čas, niečo, čo dokonale vystihovalo jej najtajnejšie priania. Kolísavý pohyb dvoch tiel. Naliehavo jej stisol dlaň v tej svojej. Azda jej tým chcel niečo naznačiť? Vtedy si myslela, že áno. Nežne ju pohladil po ruke a prstami skúmal tie jej. Každý zvlášť. Opäť stisk ruky. Opätovala mu ho s vrelým citom v srdci, o ktorom pravdepodobne ani len netušil. Cítila sa pri tomto kvázi rituáli veľmi čudne. Zdalo sa jej, že už pred tým jej niečo naznačoval, ale teraz takmer cítila, že to s ňou myslí vážne. Opakovane si ju privinul bližšie, ako by sa bál, že ak ju pustí, čaro tohto, azda pre oboch kľúčového okamihu zmizne niekam von a stratí sa za stenami budovy. Nechcela premrhať príležitosť a myslela na to, ako ju pobozká. Vypočítavosť? Možno aj áno. Hlavu, doteraz bojazlivo a zároveň nežne položenú na jeho prsiach zdvihla, aby sa mu pozrela do očí. Potrebovala z nich prečítať jeho pocity a jemu chcela umožniť, aby si z jej očí prečítal, čo vtedy cítila ona. Na ten intenzívny pohľad len tak ľahko nezabudne. Má ho vrytý niekde...možno na tej lúke s kamenným srdcom. Tvár čoraz viac približoval, až sa dotýkali nosmi. V hlave mala chaos, očakávala explóziu myšlienok. Myslela na to, ako dlho už po tomto okamihu túžila. Už ani neverila, že to môže prísť. Koľko toho narozprávala, že ona nie... ona nemá šťastie v láske. Stále jej vojde do cesty ten nesprávny. Ale to, ako sa vtedy chvela, nasvedčovalo niečomu celkom inému. Bála sa, že to pocíti. Jej triašku. A potom ju pobozkal. Ak doteraz nikdy nevedela odpovedať na otázku, čo je vlastne láska, tak vtedy k tomu mala veľmi blízko. Ak by tomu bozku mala priradiť farbu, bol by určite modrý. Bola to jej obľúbená farba.
Vlak, v ktorom sedela, sa dostal už pomerne ďaleko. Zdalo sa jej, že za oknami je akosi pochmúrne, škaredo. Už si ani nedokázala nič predstavovať a svojimi ilúziami zahnať skutočnosť. Tá bola príliš nástojčivá, nekompromisná a...skutočná. Hľadela sama na seba. Stojac v prítmí si podávala ruku s neznámou tmavovláskou. Bola celkom pekná, to musela uznať. Nevidela však jej prirodzenú krásu, ktorá by bola previazaná s tou vnútornou, videla len drahý make-up a falošný úsmev.
„Toto je moja nová priateľka,“ povedal ON a ona jej podala ruku.
„Hneváš sa?“ opýtal sa jej neskôr, keď zostali sami. Jednoduchá otázka, jednoduchá a celkom jednoznačná odpoveď. Áno, áno, áno. Áno!
„Nie. Nehnevám sa.“
Slzy si chcela uchovať pre seba a súkromie svojej izby. Dlhoročné priateľstvo – to chcela uchovať pre oboch a pre peknú spomienku.
Na lúke s kamenným srdcom ostal ON a JEHO tmavovláska v žltom odeve.
Mária Dunajčanová
Pekné čítanie
