Existujú iba dva dni v roku, kedy nemôžeme nič urobiť

Ak chceme niečo zmeniť, treba žiť TERAZ a TU, radia to mnohí odborníci. Niekto to chce počuť, iný túto myšlienku bez rozmýšľania zamietne. Ibaže nič nie je dôležitejšie, ako prítomný čas. To čo bolo, neovplyvníme. Teraz je tá chvíľa, ktorú prežívame, tešíme sa, plačeme.., môžeme sa z nej poučiť a ovplyvniť to, čo má prísť.

Koľkým problémom by sme predišli, keby sme počúvali jeden druhého a snažili sa navzájom pochopiť. Je veľa ľudí, ktorí sú prítomní iba telom, ale dušou lietajú niekde mimo. Nepočúvajú a potom nemôžu reagovať. A pritom by sme sa toľko naučili, keby sme dokázali informácie nielen prijímať, ale aj vyhodnocovať. Koľkým tragédiám by sme predišli, keby sme sa lepšie koncentrovali na to, čo práve robíme.

V súvislosti s Dalajlámom si spomínam na jeden výrok, ktorý mi utkvel v pamäti: „Existujú dva dni v roku, kedy nemôžeme vôbec nič urobiť. Jeden sa volá VČERA a druhý ZAJTRA.“ Ak môžeme niečo zmeniť, tak je to DNES. V prítomnosti si budujeme budúcnosť a užívajme si to, čo sme dosiahli v minulosti.

Veľa ľudí nevie žiť v prítomnosti a často si to ani neuvedomujú. Žijú v bludnom kruhu a považujú sa za obete niekoho, niečoho. Iste, život nie je prechádzka ružovou záhradou, sú i bolestné chvíle, a práve z nich sa treba poučiť a pochopiť, ako niečo urobiť lepšie. Budovať si dôveru v seba samého.

Ak sa to dá, treba pomáhať sebe i tým, čo ťahajú svoje problémy minulosti do súčasnosti, prežívajú minulé hrôzy či omyly. Práve týmto spôsobom si vytvárajú aj nešťastnú prítomnosť. Nie je nič lepšie, ako sa „odstrihnúť“ od minulosti.

Je krásne, ak naplno prežívame prítomnú chvíľu s rodičmi, s priateľmi, s partnermi, či so spolupracovníkmi. Náš spoločný čas sa kráti bez ohľadu na vek, a na to by sme mali myslieť. Chvíľa, ktorú prežívame TERAZ a TU sa už nikdy nevráti, je jedinečná, neopakovateľná.

Začať môžeme tým, že si budeme viac uvedomovať prítomnosť. Čo práve teraz vidíme, počujeme, cítime..., potom sa nám nemôže stať, že svoj život nežijeme, že sme len súčasťou akéhosi komparzu k neznámemu filmu.

Ak nebudeme žiť POTOM, ale TERAZ, ak sa zastavíme v PRÍTOMNOSTI, budeme prekvapení, aké príjemné sú ranné lúče slnka, ako vonia vzduch prichádzajúcou jarou, aký úžasný je vzduch po letnej búrke, aký príjemný je spev vtákov... Neovplyvníme, nezmeníme to, že sme VČERA nemali čas na syna, na dcéru, na manžela, na priateľov. Nemôžeme to urobiť ani do zálohy - pre deň, ktorý nastane ZAJTRA, ale môžeme to urobiť TERAZ. Odmenou nám bude naozajstné potešenie zo života prežitého v prítomnosti.

Autor: Anna Čunderlíková