Elegáni z butiku

Peter s Tomášom sú dvaja nerozluční priatelia. Také silné a predovšetkým úprimné puto je v dnešných časoch naozaj ojedinelým úkazom. Títo dvaja elegáni sa poznajú už od detstva, vyrastali v rovnakom meste na rovnakom sídlisku a ak vám prezradíme, že navštevovali aj tú istú základnú školu, tak vás asi vôbec neprekvapíme. Obaja radi maľujú, sú skôr takými krajinkármi s baretkou na hlave a množstvom prekvapivých nápadov do zbierky.

Maľovanie považujú dnes už iba ako záľubu, uživiť sa týmto spôsobom nedokážu, a preto sa spoločne pustili do riskantného podnikania v absolútne iných vodách. Najprv si chceli otvoriť hračkárstvo, pretože si o dnešných deťoch mysleli, že sú nanajvýš rozmaznané. Teda ak si doma povedia, že chcú veľkého plyšového medveďa za 50 eur, tak ho hneď aj budú mať! Ale postupom času zisťovali, že to presne takto v bežných slovenských rodinách nefunguje, tak sa svojho veľkého kráľovstva hračiek rýchlo vzdali.

Neskôr stavili na remeslo, ktorému sa vyučili, a preto ich dlho bolo vidieť len s kuchárskou čapicou na hlave. Samozrejme, vo voľnom čase spolu chodievali maľovať na pokojné miesta za ich (malo)mestom. Tento relax by nevymenili za nič na svete! Svoje maliarske plátna si vážili viac než čistoskvejúce sa obrusy v reštaurácii a šum peňazí nemal pre nich ani zďaleka takú hodnotu ako šuchot lístia v nádhernej prírode.

Týchto úžasných priateľov nikdy nič nerozhádalo. Neškriepili sa ani počas krachu ich spoločného hračkárstva, jeden druhému nezávidel ani detailnejšie načrtnutú krajinu a vedeli si navzájom poradiť aj s tým, čo na seba, ak išlo o rande s prenádhernou slečnou. Týchto dvoch sympaťákov teda nič netrápi?!

Majú prácu, doma ich isto čaká skvelá rodina a zakaždým sa môžu obrátiť na senzačného kamaráta. Avšak ani ich život nie je až taký ružový, ako sa nám na prvé počutie zdá! Týchto pánov po štyridsiatke najviac trápilo to, že sú stále nezadaní, neženatí a tá nekonečná sloboda im už začína liezť na mozog. Patrili síce k tip-top upraveným chlapom, mali vrodený vkus a obaja sa svedomito starali o svoju celkovú vizáž, no mali tú smolu, že v malom meste sa veľké veci šíria príliš rýchlo. Začalo sa o nich povrávať, respektíve klebetiť, že sú inak orientovaní, a tak sa ich všetky slečny na vydaj radšej stránili.

Keď sa naši elegáni dozvedeli o týchto klebetách, najprv mali sto chutí všetkým miestnym klebetniciam oči vyškrabať, no neskôr si povedali, že chlapi idú do boja len so vztýčenou hlavou. Začali teda silno uvažovať nad tým, ako by všetkým dokázali, že sú chlapmi, ako sa patrí. Najprv chceli vtrhnúť na miestnu diskotéku a strčiť jazyk do úst každej, čo sa im pripletie do cesty, no potom tento nápad zavrhli. Vyzeralo by to príliš úboho a možno aj pubertálne, obaja už majú predsa istý vek a takéto detské zábavky im už nesvedčia. Keď treba všetkým dokázať, že majú k ženám blízko, tak sa aj tak zariadia.

Rozhodli sa, že začnú podnikať v jednej z najženskejších a rovnako aj najintímnejších oblastí. Jednoducho si založili butik so ženskou bielizňou. Žien sa do butiku nahrnie jedna radosť a oni dvaja budú v pozícii poradcov, stylistov a úspešných podnikateľov. Lenže opäť vybabrali len sami so sebou!

Klebety o ich inakšej sexuálnej orientácii sa po tomto podnikateľskom kroku ešte viac umocnili. Veď žiaden chlap, ktorý je obdarený pravými mužskými pudmi, nebude žene radiť, ktoré nohavičky jej padnú ako uliate, ale ich z nej oveľa radšej stiahne! Páni sú aj naďalej všetkými miestnymi klebetnicami považovaní za homosexuálov, no hlavné je, že im to maľuje a darí sa im v ich prechýrenom butiku.

Tatiana Kovalčinová