Dvojičky

Mať sestru dvojičku prináša počas raného aj pubertálneho obdobia veľa úsmevných scén. Susedia na vás pokrikujú Ahoj, Zuzka, pritom vy ste tou neposlušnou Terezkou, písomkové zámeny si taktiež vyžadujú zmysel pre adrenalínové situácie a najväčší trapas prichádza, keď váš nápadník obchytkáva tú druhú. Avšak staré známe spoločenské pravidlo, aby sa nikdy nehovorilo nikdy, platí pri dospelých dvojičkách dvojnásobne. Rozhodne Zuzana s Terezou si od augusta tohto roku radšej do malíčka zahryznú, ako by mali povedať, že určite im na to nikto nikdy nepríde.

Problém nastal už vo chvíli, keď sa naša 20-ročná Tereza preklikala k jednému zaujímavému pracovnému inzerátu. Možno by sme jej to až tak zazlievať nemali, veď už dva roky pobehuje od jednej brigády k druhej, od ďalšej finančne nevýhodnej ponuky na gauč a tak stále dokola. Vykarhať by ju však bolo treba za jej spontánne rozhodnutie, ktoré v prostredí pracovno-právnych kruhov nie je tým pravým orechovým. Jednoducho povedané, Tereza našla na nete pracovnú ponuku na pozíciu osobnej asistentky v mieste jej trvalého bydliska. Medzi požiadavkami na zamestnanca nebolo nič komplikované, iba aktívna znalosť nemeckého jazyka, vedenie hospodárskej korešpondencie a vysokoškolské štúdium ekonomického smeru. A práve nič z toho naša horúca adeptka, žiaľ, neovláda.

Ale veď sestry dvojičky sú tu nato, aby si pomáhali, však? Prečo by sme na pracovný pohovor nenastajlovali Zuzanu, ktorá absolvovala štúdium na ekonomickej univerzite? Hospodárske frázy aj v nemeckom prevedení sype ako z rukáva a práca vo worde a v exceli je jej každodennou záležitosťou. Niečo nám tu smrdí podvodom, no sestry si to ani za zľavové kupóny do fitneska nechcú priznať.

Zuzana si vybrala niečo zo sestrinho šatníka, jemnocitne sa nalíčila, aby omladla presne o päť rokov, preštudovala si už po stýkrát požiadavky na zodpovedného zamestnanca a pobrala sa na pohovor. Zuzana, samozrejme, uspela, položila na kolená ostatných päťdesiatich záujemcov a večer si pripila na pohodlie v novej kancelárskej stoličke so svojou sestrou-podvodníčkou. „Neboj sa, Tereza, nastupuješ až v októbri, dovtedy budeš hovoriť ako rodená Nemka a hospodársku korešpondenciu zvládneš jedna báseň, veď ťa bezplatne zaučím,“ smiala sa staršia sestra. Lenže Tereze prvého októbra do smiechu ani zďaleka nebolo. V telefonáte s klientom z Nemecka koktala, akoby trpela všetkými rečovými vadami, zrušila desiatky uložených súborov a každú minútu otravovala kolegov, že čo treba urobiť s tým a čo s tamtým. Ani zamestnávateľ, ani naša kozmetička to dlho nevydržali. Tereza sa priznala, pretože by do mesiaca dostala firmu do krachu a odplašila všetkých obchodných partnerov z Nemecka. Ešteže bol pán majiteľ taký chápavý a túto sesterskú výpomoc nedefinoval ako pracovno-právny podvod.

Tatiana Kovalčinová