Dušičkové zmierenie...

Karol podvedome otáča listy kalendára - 29. október - Klára by mala meniny. Veľmi dlho nebol na žiadnom cintoríne, tento víkend to napraví. Musí to urobiť, vlastne chce tak urobiť. Položí kytičku a zapáli dušičkovú sviečku. V predstihu, aspoň tam nebude veľa ľudí.

Spomienky ho zaviedli na pietne miesto, ktorému dlho odolával, priam sa mu vyhýbal.
„Klára, láska moja,“ hláskoval písmenko po písmenku. Karol a Klára, K & K - závidel im celý svet, okrem Kláriných rodičov. Najmä matka, tá bola kategoricky proti.

Verili by ste? Začiatok 21. storočia a dva rôzne svety milujúcich sa mladých ľudí. Klárina matka bola dcéra miestneho lekárnika, aj ona išla v šľapajách otca. Privatizovali medzi prvými, darilo sa im. Naproti tomu Karolova rodina žila značne skromnejšie. Otec sa živil rukami, keď vo fabrike prepúšťali, prišiel o prácu tiež medzi prvými. A matka? Zaskočila ju vážna choroba. Úspory pohltila nemocnica a lieky.

Karol túžil po lepšom živote, pre seba i pre Kláru. Usilovne študoval a popri vysokej škole si zarábal, kde sa dalo. Dve, tri brigády..., aby bolo na školu a niečo aj na prilepšenie rodičom.

Ešte dnes mu v ušiach znejú slová Klárinej matky: „Čo chceš dať mojej dcére, keď nič nemáš!“
Fakt, nemal nič, iba veľkú lásku, čo evidentne nestačilo. Nakoniec ich predsa rozdelili. Klára sa zlomila pod tlakom rodičov. Vydali ju podľa svojich predstáv. Karol odišiel do Austrálie. Zarobiť a zabudnúť...

Nezabudli, ani jeden, ani druhý. Klára nebola v manželstve šťastná. Bohatý, ale arogantný manžel neuľahčoval jej citlivej duši. Neraz jej Karola „vyhodil na oči.“

Raz, vraj to bola nešťastná náhoda... Klára spadla na radiátor – na mieste bola mŕtva. Ako to naozaj bolo? Nikto nevie, tajomstvo si vzala Klára so sebou. Ani nie o rok, odišla aj jej matka. Srdce neunieslo stratu jedinej dcéry.

Karol položil kvety a zapálil sviečku na Klárinom hrobe. A potom, ani nevie ako, prešiel k hrobu jej matky. Odpustil jej, či odpustí niekedy sebe, ani sám nevie. Nemal dovoliť, aby ich rozdelili, nemal Kláru opustiť. Je toho veľa, čo nemal, alebo čo by dnes urobil inak.

Autor: Anina