Duševné násilie nemusí páchať len partner

Často neviditeľný, no o to závažnejší problém. Duševným násilím trpí viac ako 48 % žien a stretol sa s ním takmer každý. Urážky, klamstvá, poučovanie či vyhrážanie. Aj tieto formy patria k prvým prejavom duševného násilia. Ako s ním bojovať? Pomôcť môže stanovenie hraníc i terapia.

Aj slová môžu byť násilím

Násilie vo všeobecnosti má mnoho podôb. To najznámejšie je bezpochyby fyzické a sexuálne násilie. V mnohých prípadoch sa však zabúda na duševné násilie, ktoré tiež dokáže zanechať podobné, v niektorých prípadoch aj väčšie rany ako to fyzické. Duševné alebo inak nazývané psychické násilie pozostáva z citového a slovného týrania. Má niekoľko podôb, medzi ktoré patrí nátlakové správanie, klamstvá, poučovanie, obviňovanie, urážanie, ale aj znevažovanie, zastrašovanie či vyhrážanie. Medzi formy duševného násilia patrí aj výsmech, nadávky či urážky výzoru alebo charakteru. Podľa terapeutky Márie Vlkovičovej má duševné násilie za cieľ „mať ženu plne pod kontrolou a ovládať ju – čo robí, kde sa pohybuje, s kým sa stretáva a podobne.“

Duševné násilie je rovnako časté ako fyzické

Podľa štatistík Inštitútu pre výskum práce a rodiny z roku 2020, bolo psychické násilie najčastejšie spomedzi všetkých druhov násilia na Slovensku. Zo strany partnera mu čelilo až 48,82 % žien. Ani muži nie sú výnimkou - 6,96 % z nich sa potýkalo psychickému násiliu zo strany ženy. Najčastejšie využívanou formou v týchto prípadoch bolo vyhrážanie. Podľa terapeutky z online terapeutickej platformy Hedepy však môže byť duševné násilie páchané aj inými blízkymi ľuďmi, nie len partnerom. „Stretávam sa s prípadmi, kedy je psychické násilie páchané aj rodičmi na deťoch, deťmi na rodičoch, príbuznými, kolegami, nadriadenými. Aj opatrovatelia môžu psychicky ubližovať tým, o ktorých sa starajú, tiež lekári môžu psychicky znevažovať pacientov,“ vysvetľuje terapeutka. Pre porovnanie, podľa inštitútu čelí fyzickému násiliu v partnerskom vzťahu 53,59 % žien.

Fyzické a psychické násilie sa však nevylučuje. V prípade, že žena zažíva fyzické násilie, zvyčajne zažíva aj to psychické. Opačne to však nemusí platiť. Ak žena čelí psychickému násiliu, fyzické sa nemusí vôbec objaviť. „Pravdou je, že psychické násilie je oveľa viac rozšírené, nielen v partnerských vzťahoch, ale aj vo vzťahoch dieťa – rodič. Psychické násilie má ďalekosiahle následky, môže meniť osobnosť (v detstve), môže meniť štruktúru mozgu,“ upozorňuje Mária Vlkovičová a zároveň dodáva, že vo svojej praxi sa denne stretáva s ľuďmi, ktorí zažívali alebo zažívajú duševné násilie.

Ako začína duševné násilie a čo je varovným signálom?

Rovnako ako každý vzťah, aj vzťah s násilníkom začína veľmi príjemne. Partner robí všetko, čo si žena želá, dôkladne sa o ňu stará, splní jej všetky priania, je milý. Keď ju však má vo svojej moci, zmení správanie. Prejaví sa žiarlivosť, majetníckosť a manipulatívnosť. „Často sa stáva, že násilník je v spoločnosti šarmantný, milý, ochotný pomôcť, ale za zavretými dverami sa to zmení o 180 stupňov. Preto často žene neveria, nakoľko spoločnosť vidí násilníka z druhej stránky,“ vysvetľuje terapeutka z Hedepy. Ako však rozpoznať duševného násilníka? Podľa odborníčky je dobré si začať všímať, či partner rozhoduje o veciach sám a prikazuje, alebo je vo vzťahu prítomný dialóg. „V zdravom vzťahu by nikto nemal ťahať za kratší koniec,“ vysvetľuje terapeutka. Ďalším zdvihnutým prstom je izolácia ženy od rodiny, priateľov či kolegov. Násilník si vo vzťahu nárokuje na všetok čas svojej polovičky.

Mať vlastné hranice je základ

V prípade, že na svojom partnerovi spozorujete niektoré vlastnosti ako prehnaná žiarlivosť, majetníckosť či izoláciu od blízkych, je potrebné si určiť svoje hranice a s partnerom sa o nich porozprávať. V zdravom vzťahu by mal fungovať vzájomný rešpekt a dodržiavanie hraníc.  Ak partner opakovane prekračuje hranice a nepomáha ani dialóg, je dobré takúto osobu zo života vylúčiť. V mnohých prípadoch si však ženy neuvedomujú psychické násilie, uveria rečiam, ktoré im násilník rozpráva a samé nie sú schopné odlúčiť sa od násilníka. V takýchto prípadoch je vhodné vyhľadať odbornú pomoc terapeuta. „Pri ťažších formách týrania môžu prejsť dlhé roky, kým žena vyhľadá odbornú pomoc,“ popisuje Mária Vlkovičová svoje skúsenosti a dodáva, že uzdravenie je dlhodobý a náročný proces. „Žena potrebuje oporu a podporu, posilniť svoje zdroje, svoju sebaúctu, začať si byť vedomá svojej sily. Zvyčajne je to na roky terapie,“ uzatvára odborníčka z online terapeutickej platformy Hedepy.

Zdroj: https://www.zastavmenasilie.gov.sk/resources/data/admin-data-sprava_2019_statistiky.pdf